„V súčasnosti je úplne dovŕšený proces integrácie polostrova do celoruského politického, právneho, sociálno-ekonomického priestoru. Podľa plánu sa budujú kľúčové objekty regionálnej infraštruktúry. Na obyvateľov polostrova sa vzťahujú všetky vymoženosti sociálneho zabezpečenia a podpory stanovené ruskou legislatívou. Na Kryme panuje atmosféra národnostného súladu, a to najmä vďaka tomu, že sa zohľadňujú záujmy všetkých národností,“ pripomenul minister hlavne tým, ktorí dodnes snívajú o vrátení polostrova Ukrajine.
Aj čoraz viac Ukrajincov, na rozdiel od politickej špičky v Kyjeve, považuje „návrat Krymu“ za ilúziu. V tejto súvislosti americký zahraničnopolitický dvojmesačník National Interest, ktorého čestným predsedom je napríklad Henry Kissinger, pripomína, že na Západe existujú hlasy, ktoré stále opakujú tvrdenie, podľa ktorého polostrov je ukrajinský a očakávajú ústupok Moskvy. Podľa novín je však takýto scenár sotva realizovateľný.
„Kyjev nemá dnes žiadnu šancu opäť získať kontrolu nad Krymom. Putin a ani nik z jeho nasledovníkov ho nevrátia Ukrajine,“ tvrdí National Interest. Ukrajinský prezident Petro Porošenko má však opačný názor, ktorý prezentoval aj počas nedávnej návštevy USA, kde pricestoval na pohreb republikánskeho senátora Johna McCaina. Pritom prezident USA Donald Trump v súvislosti s krymskou problematikou už pred niekoľkými mesiacmi tvrdil, že pripojenie Krymu k Rusku je výsledkom politiky jeho predchodcu v Bielom dome Obamu.
„Stalo sa to dávno pred mojím nastúpením do funkcie. Budem rád, ak internetové servery s fejkovými správami to budú správne tlmočiť. Prezident Obama stratil Krym pretože Putin si nevážil prezidenta Obamu,“ citovala Trumpove slová konzervatívna televízia Fox News. Ruský politológ Jevgenij Beň tvrdí, že dokonca aj tvrdí odporcovia Ruska nevedia, čo robiť s dedičstvom Obamovej politiky. Zároveň však konštatuje, že situácia s protiruskými sankciami zašla tak ďaleko, že v najbližších rokoch nemožno očakávať priznanie Krymu ako ruského územia rovnako ako zrušenie sankcií. A to napriek infraštrukturálnemu a v neposlednom rade aj historickému prepojeniu polostrova s Ruskom.
Zatiaľ však ukrajinského prezidenta Porošenka nepočúvajú ani v jeho vlasti. Ustavične podsúvaná téma Krymu vyvoláva u nemalej časti Ukrajincov opačný ako žiaduci efekt. Navyše, keď napríklad ukrajinský spisovateľ Vasilij Škľar tvrdil v televízii Espreso TV, že Kyjev nepotrebuje Krym, pretože polostrov je „cudzím územím“. Rastúci počet Ukrajincov dovolenkujúcich na polostrove však dokumentuje čosi iné. Ukrajinec však priznal, že tak často skloňovaný „návrat“ Krymu iba vyvoláva nenávisť obyvateľov Krymu.
Iný uhol pohľadu na problematiku si zvolil šéfredaktor odeského internetového denníka Timer Jurij Tkačov. „Máme finančne na Krym?“ položil si otázku na jednej so sociálnych sietí, aby následne pripomenul, že Rusko v rokoch 2015 až 2020 plánuje investovať do rozvoja infraštruktúry polostrova 25 miliárd dolárov. Aspoň podľa programu ruskej vlády. „Pritom Ukrajina v roku 2013 investovala do Krymu iba 9 miliónov dolárov,“ pripomenul Tkačov.
Skutočnú situáciu v súvislosti s „odtrhnutým“ územím ešte v marci opísal Georgij Tuka, námestník ministra poverený otázkami „dočasne okupovaných území a vnútornej migrácie“. „Nemôžeme nič urobiť v prípade vrátenia ostrova Tuzla ležiaceho v Kerčskom prielive, rovnako ako Krymu a Donbasu,“ tvrdil ešte na jar Tuka s tým, že Kyjev môže tak akurát produkovať diplomatické demarše a politické vyhlásenia.