Švédsko bolo roky vzorom modernej spoločnosti. Jeho liberálne hodnoty, veľkorysý sociálny systém a ústretový postoj voči migrantom však nedávno poznamenala vlna zločinnosti. Vzniknutá situácia nahráva Švédskym demokratom, ktorí svojím radikalizmom ohrozujú tradičný politický systém.
V roku 2015 prišiel do Švédska rekordný počet imigrantov. V krajine, ktorá má 9,5 milióna obyvateľov, požiadalo o azyl viac ako 162-tisíc ľudí, čo bol z hľadiska Európy najväčší počet v pomere na jedného obyvateľa. Takmer tretina utečencov prišla zo Sýrie.
Švédska vláda následne označila situáciu za neudržateľnú a sprísnila azylové podmienky, aby prúd utečencov mieriacich do krajiny spomalila. Strana SD ale presadzuje podstatne prísnejšie opatrenia.
Strana s neonacistickými koreňmi
Švédski demokrati sa prezentujú ako umiernení nacionalisti, vo svojich radoch majú ale aj skalných neonacistov. Strana, ktorá vyšla z posledných volieb ako tretia najsilnejšia a v súčasnom parlamente má 42 mandátov, vznikla v roku 1988 z krajne pravicových organizácií s neonacistickými koreňmi, ostatné politické formácie s ňou odmietajú spolupracovať.
Vo svojom programe má strana SD okrem zastavenia prijímania utečencov aj vyhostenie uchádzačov o azyl. Migrácia je jej hlavnou volebnou témou.
Celonárodnú diskusiu vyvolala SD aj odmietavým postojom k dvojitému občianstvu, ktoré krajina povoľuje od roku 2001 a žije tu napríklad viac ako 100-tisíc ľudí s fínskymi pasmi – obe krajiny spájajú úzke väzby.
Po kritike tohto nápadu Švédski demokrati vyhlásili, že by občania severských štátov (Dánsko, Fínsko, Nórsko a Island) dostali výnimku. Prípadné odobratie občianstva by postihlo veľké skupiny obyvateľstva. Vlani napríklad žilo v krajine vyše 132-tisíc Sýrčanov, 53-tisíc Poliakov, 29-tisíc Nemcov alebo takmer 20-tisíc Britov.
V radoch Švédskych demokratov kandiduje podľa švédskej tlače hneď niekoľko bývalých členov nacistickej Národného socialistického frontu (NFS).
Strana sa ale inak snaží zaradiť do mainstreamu a otvorený rasizmus odmieta. Dvaja jej poslanci v Európskom parlamente napokon zasadajú vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov.
Vládnuci sociálni demokrati, ktorých vedie do volieb premiér Stefan Löfven, síce v prieskumoch vedú, aj so ziskom okolo 25 percent by ale dosiahli svojho najhoršieho volebného výsledku od roku 1908.
Synonymum švédskeho sociálneho štátu
Táto strana je synonymom švédskeho sociálneho štátu, ktorý sa ale v posledných rokoch mení, čo potvrdzuje privatizácia škôl a nemocníc, aj nízke hodnotenie v medzinárodných prieskumoch školstva.
Sociálni demokrati pred voľbami vytiahli sľub týždňa platenej dovolenky navyše pre rodičov s deťmi. Snažia sa, aby sa sociálny štát dostal vo volebných diskusiách do popredia na úkor imigrácie a kriminality. Kľúčovú tému nadchádzajúcich volieb ale jednoznačne predstavuje imigrácia a problémy s ňou spojené.
Vlani len v Štokholme došlo k 129 incidentom so strelnou zbraňou. Pred rokom v apríli terorista, nelegálny imigrant z Uzbekistanu, zabil v hlavnom meste štyroch ľudí. A v máji 2013 prepukli v reakcii na policajnú brutalitu voči imigrantom násilnosti na štokholmskom predmestí Husby.
Tento rok v polovici augusta zhorelo vo štvrti Hjällbo v Göteborgu 20 áut, celkom ich v meste v tej dobe bolo zapálených takmer sto. Celkom tento rok podpaľači zničili už 172 áut, vlani ich v rovnakom období zhorelo ešte o 60 viac.
Mimo záujmu voličov zostali ekonomické témy, aj keď Švédsko patrí medzi krajiny, ktoré sa veľmi dobre vyrovnali s následkami svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Ekonomike sa darí, HDP rástol medzi rokmi 2012 a 2017 priemerne o 2,3 percenta a nezamestnanosť je zhruba šesť percent.