„Takáto agresívna politika Američanov a Izraela voči UNRWA má jediný cieľ: v konečnom dôsledku zlikvidovať otázku (palestínskych) utečencov,“ vyhlásila Hanan Ašráviová, členka Výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP), citovaná agentúrou WAFA. Podľa nej rozhodnutie prezidenta USA ukončiť ročnú humanitárnu pomoc vo výške približne 350 miliónov dolárov pod zámienkou „zlého“ hospodárenia, vytvára podmienky hroziace ďalšou nestabilitou v oblasti.
Rozhodnutie prezidenta USA nasleduje po kontroverznom uznaní Jeruzalema ako metropoly Izraela a presťahovaní veľvyslanectva, ako aj po januárovom „obmedzení“ a následnom „pozastavení“ príspevkov na humanitárnu pomoc utečencom. Hnev Palestínčanov má podľa Washingtonu otupiť predsavzatie Bieleho domu, podľa ktorého „USA budú hľadať iné spôsoby, ako pomôcť Palestínčanom, ktorí to potrebujú“. Podľa prvých reakcií aj OSN, aj UNRWA budú rovnako hľadať nové krajiny, ktoré sú ochotné aspoň čiastočne finančne zmierniť utrpenie palestínskych utečencov v táboroch, ale aj v pásme Gazy či na západnom brehu Jordánu.
Aj OSN pomáha Palestíncom
Úrad OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) poskytuje humanitárnu pomoc napríklad v pásme Gazy. Zároveň prevádzkuje školy a pomáha v zdravotníctve. UNRWA pomáha Palestínčanom aj na západnom (palestínskom) brehu Jordánu, v Sýrii, Jordánsku aj Libanone. Celkove zaregistrovaných utečencov je 5,3 milióna. Každý Palestínčan, nech sa už narodí v ktorejkoľvek zo spomínaných krajín, má garantované čerpanie medzinárodnej pomoci. A to aj v prípade, že má ich občianstvo. Ide o kritérium OSN, ktoré sa však nevzťahuje na utečencov žiadnej inej národnosti. V roku 2016 bol objem príspevku USA 355 miliónov dolárov a podobný mal byť aj v tomto roku. Predstavoval tretinu celého rozpočtu UNRWA.
„Po mieri niet ani stopy napriek Američanmi investovaným viac ako desiatim miliardám dolárov,“ pokúsil sa o zdôvodnenie Trumpovho rozhodnutia veľvyslanec USA v Izraeli David Friedman citovaný serverom MIGnews. Akosi pozabudol na viaceré rozhodnutia USA, ktoré bránili posunúť z mŕtveho bodu izraelsko-palestínsky problém a v konečnom dôsledku aj celý blízkovýchodný konflikt.
Možno aj preto bol Friedmanov pokus pravdepodobne neúspešný. Aspoň podľa prvých reakcií. Vrátane generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý vyjadril „poľutovanie“ nad krokom Washingtonu. Oveľa ostrejšie reagoval Saíd Irikát, generálny tajomník OOP, a predstavitelia EÚ či napríklad Turecko. Brusel už oznámil, že pomoc Palestínčanom bude pokračovať napriek rozhodnutiu prezidenta Trumpa. Stalo sa tak po tom, čo šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas navrhol členským krajinám únie zvýšiť financovanie UNRWA. Otázne je, či to postačí. Už pri jarnom americkom „pozastavení“ financovania zostali na ulici učitelia a personál pracujúci v školách a utečeneckých táboroch. Vzápätí na to protestovali proti prepúšťaniu desiatky učiteľov vo východnej (arabskej) časti Jeruzalema, ako aj na západnom (palestínskom) brehu Jordánu. Podľa jordánskych zdrojov citovaných Reuters iba v 13 utečeneckých táboroch v Jordánsku prišlo vtedy o prácu približne 100 ľudí. V niektorých z táborov tak museli prepustiť až polovicu personálu.
"Palestínski utečenci Trumpovým rozhodnutím strácajú právo na vzdelanie, zdravotnú opateru, bývanie a dôstojný život,“ reagovala Hanan Ašráviová.