Nacionalistom, ktorí stavajú na téme migrácie, prieskumy predpovedajú historický úspech. Mohli by sa stať druhou najsilnejšou stranou. Migrácia je vo Švédsku témou od roku 2015, keď v krajine požiadalo o azyl približne 163-tisíc ľudí, čo bolo v EÚ v prepočte na počet obyvateľov najviac. Švédsko by sa tak mohlo stať ďalšou krajinou, kde rastie krajná pravica na úkor doteraz dominujúcich strán. „Mýtus švédskeho modelu sociálneho štátu sa rozplýva,“ povedal v súvislosti s rastom krajnej pravice niekdajší premiér Carl Bildt.
Sociálni demokrati síce zostávajú najsilnejšou stranou, ale v prieskumoch verejnej mienky sa postupne prepadávajú – za desať rokov približne o desať percent. Podľa aktuálnych prieskumov by ich volilo približne 25 percent ľudí. Stredoľavý blok zložený zo sociálnych demokratov, z Ľavicovej strany a zo zelených by podľa prieskumov mohol vo voľbách získať vyše 40 percent, blok opozičných stredopravých strán vyše 39 percent. Aj preto sa zostavovanie vlády môže stať rébusom.
Všetky hlavné politické strany dali jasne najavo, že s krajnou pravicou nebudú spolupracovať. Ak však krajnú pravicu podporí približne 20 percent voličov, väčšinovú vládu nebude môcť vytvoriť ani ľavicový, ani pravicový blok. „Je ťažké vybrať najpravdepodobnejší scenár vlády po týchto voľbách,“ povedal pre agentúru AFP politológ z Ulf Bjereld z Univerzity v Göteborgu. Navyše podľa prieskumov je viac ako štvrtina voličov stále nerozhodnutá, účasť vo voľbách býva však vysoká.
Krajná pravica rastie
Vzostup krajnej pravice mnohých Švédov šokoval. Veď krajne pravicoví Švédski demokrati majú korene v neonacistickom hnutí a medzi ich zakladateľmi v roku 1988 boli aj ľudia, ktorí otvorene podporovali ideológiu nacistického Nemecka. Strana narástla pod vedením 39-ročného Jimmieho Akessona, ktorý upravil jej obraz. Strana zmiernila svoju rétoriku, vylúčila najradikálnejších členov a symbolicky zmenila aj svoje logo. Namiesto horiacej pochodne má teraz kvetinu vo švédskych národných farbách.
Podľa denníka New York Times sa krajná pravica zároveň snaží v ľuďoch vyvolať nostalgický pocit straty Švédska z 50. rokov minulého storočia ako bezpečnej, prosperujúcej krajiny s takmer výhradne bielym obyvateľstvom. Nacionalisti ľuďom sľubujú, že budú chrániť koncept sociálneho štátu, ktorý vytvorili sociálni demokrati, ale ktorý podľa mnohých Švédov teraz ohrozuje prisťahovalectvo, islam a zločinnosť.
Švédska krajná pravica však sľubuje nielen rázne protiimigračné opatrenia, ale aj referendum o vystúpení Švédska z EÚ. Podľa agentúry AFP oslovuje najmä mladých voličov a tých, ktorí sú sklamaní zo sociálnych demokratov, ako aj ľudí z vidieckych oblastí, kde sa zatvárali priemyselné továrne, školy a škôlky.
V ekonomicky dobrej kondícii
Ekonomicky sa však Švédsku darí. Nezamestnanosť okolo šesť percent je na najnižšej úrovni za uplynulé desaťročie, hospodársky rast sa na tento rok predpokladá na úrovni okolo troch percent. Na druhej strane podľa AFP v krajine rastie nerovnosť v príjmoch najrýchlejšie v rámci štátov OECD.
„Nové sociálne priepasti treba riešiť, aby Švédsko zostalo jednotné. Ak to dokážeme, extrémizmus nemá šancu,“ povedal pre AFP niekdajší premiér Göran Persson. Napätie v krajine sa zvýšilo po migračnej vlne v roku 2015. Tú vláda sociálneho demokrata Stefana Löfvena napokon zmiernila sprísnením azylových podmienok. Teraz však potrebuje riešiť problém integrácie imigrantov. Tí žijú najmä na chudobných predmestiach, ktoré sa stali povestné pre vojny medzi gangmi či zapaľovanie áut maskovanými mladými výtržníkmi. Imigrácia však nie je hlavným problémom, ktorý trápi Švédov. Podľa prieskumu agentúry Ipsos za najväčší problém považujú oblasť zdravotnej starostlivosti (44 percent opýtaných). Téma migrácie vyšla z prieskumu ako tretia najdôležitejšia (25 percent opýtaných), tesne pred ochranou životného prostredia, ktorá trápi 23 percent opýtaných.