Posilnila však nacionalistická protiimigračná strana Švédski demokrati, ktorá má 17,6 percenta hlasov v porovnaní s necelými 13 percentami v predchádzajúcich voľbách.
Podľa údajov volebnej komisie získal vládnuci stredoľavý blok 40,6 percenta hlasov a stredopravá aliancia 40,3 percenta hlasov. Údaje sa zakladajú na sčítaní hlasov v 6001 zo 6004 volebných okrskov, čiže takmer všetkých hlasov. Meniť by sa mali už iba minimálne. Zostáva zarátať 200 000 hlasov Švédov žijúcich v zahraničí, čo by sa malo stať v stredu.
Do stredoľavého bloku patrí okrem sociálnych demokratov premiéra Stefana Löfvena aj strana Zelených a Ľavicová strana. Stredopravá aliancia zahŕňa Umiernenú koaličnú stranu, Stranu stredu, liberálov a Kresťanskodemokratickú stranu.
Zložiť vládu bude zložité
Podľa zahraničných agentúr bude tvorba novej vládnej väčšiny zložitá. Pred voľbami všetky formácie vraveli, že so Švédskym demokratmi nebudú spolupracovať.
Stranou s najväčším počtom hlasov podľa predbežného sčítania budú napriek výrazným stratám vládni sociálni demokrati, ktorí majú 28,4 percenta hlasov, ďalšia je podľa predbežných výsledkov s 19,8 percentami hlasov Umiernená koaličná strana. Protiimigrační Švédski demokrati získavajú tretie miesto a 17,6 percenta hlasov.
„Veľkými víťazmi týchto volieb sme my. Získame veľký vplyv na to, čo sa vo Švédsku v nadchádzajúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch bude diať,“ komentoval výsledok volieb šéf Švédskych demokratov Jimmie Åkesson.
„Som pripravený hovoriť, spolupracovať a rokovať so všetkými stranami, ale najmä by som chcel na rokovanie prizvať Ulfa Kristerssona,“ dodal.
Kristersson, predseda Umiernenej koaličnej strany a kandidát stredopravej aliancie na premiéra, však zopakoval: „Počas celej kampane sme sa vyjadrovali jasne: (Stredopravá) aliancia nebude vládnuť so Švédskym demokratmi ani s nimi nebude jednať o formovaní vlády.“
Zároveň vyzval premiéra Stefana Löfvena na rezignáciu.
„Je isté, že nikto nezískal väčšinu. V takom prípade je prirodzené začať spoluprácu medzi (politickými) blokmi,“ reagoval Löfven, ktorého sociálni demokrati spolu so stranou Zelených a Ľavicovou stranou utvára víťazný stredoľavý blok. Voľby sa podľa neho rovnajú „pohrebu politiky blokov“ a apeloval na „morálnu zodpovednosť“ stredopravej aliancie.
Vzostup Švédskych demokratov
V predvolebnej kampani oproti minulosti hrala dôležitú úlohu tému migrácie. Vzostup Švédskych demokratov, medzi ktorých zakladajúcimi členmi kedysi boli ľudia otvorene podporujúci ideológiu nacistického Nemecka, mnoho ľudí považuje za alarmujúci. Strana ale pod mladým vodcom Akessonom v posledných rokoch zmiernila rétoriku a poukazuje najmä na problémy s integráciou migrantov.
Strana sa snaží v ľuďoch vzbudiť nostalgický pocit straty Švédska 50. rokov minulého storočia, ktoré bolo bezpečnou, prosperujúcou krajín s takmer výhradne belošským obyvateľstvom, a táto stratégia funguje, uviedol denník The New York Times. Švédski demokrati sľubujú, že budú chrániť koncept sociálneho štátu, ktorý vytvorili sociálni demokrati, ale ktorý podľa mnohých Švédov dnes ohrozuje imigrácia, islam a zločinnosť.
Löfvenova vláda po roku 2015 výrazne sprísnila azylové podmienky, čím prúd utečencov mieriacich do krajiny spomalila. Švédsko ale teraz čelí problémom integrácie migrantov, ktorí žijú na chudobných predmestiach povestných vojnami medzi gangmi, zapaľovaním áut maskovanými mladými výtržníkmi a ďalšou zločinnosťou.
Migrácia nebola hlavnou témou
Hoci zahraničné médiá vykresľujú švédske voľby výhradne ako spor o prístup k migrácii, spoločnosťou v severskej krajine viac hýbu iné témy. Podľa prieskumu verejnej mienky inštitútu Ipsos robila Švédom pred voľbami najväčšie starosti oblasť zdravotnej starostlivosti (44 percent), imigrácia bola na treťom mieste (25 percent), len tesne pred ochranou životného prostredia (23 percent).