Vučiča v Kosove stopli, spomenul Miloševiča

, 10.09.2018 09:14
Aleksandar Vučič
Srbský prezident Aleksandar Vučič počas prejavu v Kosovskej Mitrovici. Autor: ,

Očakával sa konkrétnejší plán pre Kosovo. Ale návšteva srbského prezidenta Aleksandara Vučiča v regióne sa zmenila skôr na kontroverziu.

Dá sa však povedať, že proces riešenia vzťahov medzi Belehradom a Prištinou je v novej fáze. Spustila ju debata o návrhu o zmene hraníc. Belehrad by dostal časť Kosova, kde žijú prevažne Srbi. A naopak.

Pôvodne sa včera očakávalo, že Vučič príde s dôležitým posolstvom pre budúcnosť. Tak to totiž hlava štátu avizovala. Srbský prezident bol cez víkend na dvojdňovej návšteve Kosova, ktorá sa nezaobišla bez problémov. Vučičovi kosovskí Albánci zablokovali vstup do obce Banje, kde žijú najmä Srbi. Prezident sa napokon obyvateľom prihovoril telefonicky a predniesol prejav v Kosovskej Mitrovici.

Podľa agentúry AP Vučič vyhlásil, že nechce vojnu v Kosove a po dekádach konfliktu sa bude snažiť budovať mosty dôvery s väčšinou Albáncov. Pripomenul tiež, že bude brániť záujmy Srbov žijúcich v Kosove. Posťažoval sa na misiu Severoatlantickej aliancie KFOR, že neriešila blokáciu jeho pohybu.

"Nemám rád zbrane, ale nikomu nedovolíme, aby v Kosove obťažoval Srbov,“ vyhlásil Vučič. Srbský prezident bol ako minister pre informácie v 90. rokoch spolupracovníkom autoritatívneho vládcu Slobodana Miloševiča, ktorý zomrel v roku 2006 vo väzbe Medzinárodného trestného tribunálu pre Juhosláviu v Haagu. Vučič v Kosove na jeho adresu povedal, že to bol veľký srbský líder, mal určite tie najlepšie úmysly, ale výsledky boli oveľa horšie.

Kosovský prezident Hashim Thaci počas návštevy susednej hlavy štátu vyzval na pokoj. Na sociálnej sieti Facebook podľa AP napísal, že chápe protesty proti Vučičovi, ale nepomáhajú pri hľadaní riešení. Dvaja prezidenti sa mali stretnúť uplynulý piatok v Bruseli na ďalšom kole rokovaní, ktoré vedie šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová. Schôdzku však v poslednej chvíli zrušili.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008. Okrem piatich krajín vrátane Slovenska ju uznali aj štáty EÚ. Priština a Belehrad majú ambície vstúpiť do únie, ale bez vyriešenia konfliktu to nepôjde. Spomenutá zmena hraníc, o ktorej sa v posledných týždňoch tak veľa hovorí, je však mimoriadne kontroverzná.

"Táto myšlienka vyzerá veľmi jednoducho. Na jednej strane sú oblasti s väčšinovým albánskym obyvateľstvom, na strane druhej so srbským. Tak sa vymenia. Znie to ako ľahká vec. Ale takéto uvažovanie neberie do úvahy skutočnú zložitosť problému. Otázky hraníc sú všade veľmi emocionálne a na Balkáne oživujú spomienky na 90. roky,“ reagoval pre Pravdu expert na Balkán Adnan Čerimagič z Európskej stabilizačnej iniciatívy. "Pokušenie to urobiť je veľké. Ak však otvoríme túto diskusiu, je následky môžu byť nepredvídateľné. Nie je to len o Macedónsku či Bosne a Hercegovine. Ale aj o politických hnutiach, o ktorých dnes ani netušíme, a ktoré budú vidieť túto myšlienku ako povzbudenie pre vlastné plány,“ pripomenul Čerimagič.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Srbsko #Kosovo #Aleksandar Vučič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku