Predstavitelia fondu prileteli s vedomím, že ich partner je neveľmi spoľahlivý: „Existuje frustrácia z pomalého tempa reforiem a z obmedzenej snahy bojovať proti korupcii. Ukrajina má za sebou dlhý príbeh neplnenia podmienok programu pomoci MMF,“ podotkla agentúra Reuters. Pred hrozbou možného krachu rokovaní varovali nielen investori, ale aj centrálna banka v Kyjeve. Od výsledku má pritom závisieť to, či Ukrajina získa pôžičky aj od Svetovej banky (SB) a Európskej únie.
Nespokojnosť MMF s tempom a podobou reforiem na Ukrajine priviedla k tomu, že štát už dlho nedostal novú finančnú injekciu. Fond naposledy poskytol Kyjevu úver v apríli 2017 (odvtedy nič). Vtedy to bola miliarda dolárov, teraz ide o 1,9 miliardy. Neskôr by Ukrajina chcela 800 miliónov od SB a 500 miliónov od EÚ.
Premiér Volodymyr Grojsman po príchode misie MMF varoval, že nesplnenie podmienok fondu posunie Ukrajinu na pokraj platobnej neschopnosti. „Je očividné, že ekonomika rastie, ale máme na pleciach taký dlh, ktorý sami nedokážeme splatiť,“ dodal na twitteri.
Je však otázne, ako sa naozaj zachovajú tí, čo sú pri moci. Nie je vylúčené, že rokovania s MMF sa môžu skončiť fiaskom. Vládnuci politici totiž neprejavujú silnú vôľu vyjsť v ústrety fondu, lebo na budúci rok sa uskutočnia parlamentné aj prezidentské voľby, a tak kto by už mal záujem nahnevať voličov nepopulárnymi opatreniami.
Najpálčivejšou je z pohľadu Ukrajiny požiadavka MMF na zásadnú úpravu cien energií. Nie je to novinka, len doterajšie vlády premrhali všetky príležitosti, aby s tým konečne niečo urobili. MMF by privítal, keby domácnosti a podniky platili za plyn možno až o 60 percent viac. „Avšak vláda nie je pripravená na zdraženie o viac ako 15 percent,“ citoval server Gordon politológa Viktora Tarana.
Analytik poznamenal, že si netrúfa odhadnúť, ako dopadnú rokovania Kyjeva s MMF, ale na druhej strane istotne vie, čo by znamenala nedohoda: „Október sa začne výraznou devalváciou ukrajinskej hrivny a v budúcom roku nastane platobná neschopnosť štátu, ktorý zahraničiu dlhuje viac ako 70 miliárd dolárov."
Mimochodom, finančné problémy sú širšie a akútne. Hospodársky rast, o ktorom sa zmienil Grojsman, vyzerá síce povzbudzujúco, ale úplne inak je to v zahraničnom obchode. Odlev tvrdej valuty prevyšuje prílev, čo dokonca vedie k obave, že štát v skutočnosti už nemá naplnené trojmesačné valutové rezervy na import tovarov. K zlej situácii prispieva aj to, že hrivna sa za posledné dva mesiace oslabila až o osem percent v porovnaní s hodnotou dolára či eura.
Keby sa situácia dramaticky zhoršila, môže to urýchliť rozhodnutie mnohých Ukrajincov o zvažovanom odchode do zahraničia (v poslednom období opúšťa vlasť zhruba až milión ľudí). Ani od Majdanu sa bežným občanom citeľne nezlepšili životné podmienky. Stačí sa pozrieť napríklad na zárobky najchudobnejších. Grojsman síce avizoval, že od roku 2019 sa zvýši minimálna mzda, ale stále to bude málo. V prepočte to má byť približne 127 eur, čo je takmer štvornásobne menej ako najnižší štátom garantovaný príjem na Slovensku.