Saleh tiež upozornil na „tvrdé dôsledky“, ktoré by malo prípadné pokračovanie útokov na iránskych jadrových odborníkov. Proti iránskym vedcom bol od roku 2010 namierený rad bombových útokov, zodpovednosť za ne sa pripisuje Izraelu, poznamenala AP.
Dohodu o obmedzení svojho jadrového programu výmenou za zrušenie časti medzinárodných sankcií Irán uzavrel v roku 2015 s Britániou, Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Spojenými štátmi. Americký prezident Donald Trump dokument, podpísaný za jeho predchodcu Baracka Obamu, ale kritizoval ako najhoršiu dohodu, akú kedy USA uzatvorili. V máji Washington oznámil, že od nej odstupuje, a v auguste USA zaviedli voči Iránu nové sankcie.
Podľa Sálehího sa Trump týmto svojím rozhodnutím ocitol „medzi porazenými“ v dejinách. „Myslím, že sa ocitol medzi porazenými, pretože sa drží logiky moci,“ povedal iránsky predstaviteľ. „Myslí si (Trump), že môže nejaký čas pokračovať, ale ja si určite nemyslím, že mu odstúpenie od dohody prinesie nejaký úžitok, určite nie,“ dodal.
„Pokiaľ budeme musieť od jadrovej dohody ustúpiť, určite sa nevrátime tam, kde sme boli predtým,“ uviedol Sálehí. „Budeme stáť na oveľa, oveľa vyššej pozícii,“ dodal.
V tejto súvislosti podľa AP hovoril o budovaní nového zariadenia v centre pre obohacovanie uránu v Natanze. Bude tam možné vyrábať moderné, výkonnejšie centrifúgy.