Celé to trvalo 81 minút a zahynulo takmer tritisíc ľudí. Syn Mary Fletcherovej Brad bol v čase nárazu prvého lietadla v južnej veži. Volal otcovi, že je v poriadku. Fletcherová však vzápätí v televízii videla, ako druhý stroj vrazil práve do južnej veže. "Samozrejme, že som dúfala. Snažila som si predstaviť, kde bol v budove,“ povedala Fletcherová pre Voanews.com. Verila, že keď príde domov, syn sa jej ozve. No už ho nikdy nevidela.
Útoky a ničenie
Smutné výročie si včera pripomenuli v USA, ale aj inde po svete. Sunnitská extrémistická organizácia Al-Kajdá pod vedením Usamu bin Ládina si pred 17 rokmi pripísala na konto najhorší teroristický útok v dejinách. Jeho dozvuky pociťuje svet dodnes. Bin Ládin je síce mŕtvy, ale Al-Kajdá naďalej funguje, aj keď viac pozornosti si najmä za posledné štyri roky vyslúžili teroristi z Islamského štátu (IS).
Tomu sa podarilo do istej miery realizovať príšernú víziu o kalifáte pod vedením džihádistov. IS využil problematickú politickú situáciu v Iraku a vojnu v Sýrii, aby ovládol časť územia týchto štátov. Okrem toho v jeho mene teroristi viac ráz zaútočili v Európe. Najkrvavejšiu kapitolu napísali v novembri 2015 v Paríži, keď zabili 130 ľudí.
Čo však sunnitskí extrémisti za 17 rokov dosiahli? "Ak otázka znie, či skupiny Al-Kajdá a IS dokázali viac, ako len útočiť a ničiť, tak aj toto ony určite pokladajú za úspech. Okrem toho by sa však Islamský štát celkom iste pochválil svojou vládou, ktorú by opísal v utopických termínoch. Okrem kalifátu v Sýrii a Iraku, IS riadil mestá v Sirte v Lýbii či Maraví na Filipínach. Neúspech týchto projektov potom stúpenci teroristov pripisujú svojim nepriateľom. A zároveň je to pre nich dôvod na pomstu a ďalší boj,“ reagoval pre Pravdu Daveed Gartenstein-Ross, autor knihy Bin Ládinovo dedičstvo.
Väčší počet konfliktov ako kedykoľvek predtým
Šéf konzultačnej firmy Valens Global a odborník z Nadácie na obranu demokracií tvrdí, že Al-Kajdá sa snaží ešte o dlhodobejší projekt ako IS. A 17 rokov po 11. septembri môže tvrdiť, že sa jej podarilo zmeniť svet. "Sme svedkami väčšieho počtu konfliktov ako kedykoľvek predtým, v ktorých džihádisti hrajú ústrednú úlohu. V Iraku, Somálsku, Sýrii, Mali a v Jemene a v Afganistane sa Talibanu podaril comeback. Radikáli sú aktívni v Bangladéši, Pakistane a častiach Juhovýchodnej Ázie,“ pripomenul Gartenstein-Ross.
"Džihádisti sa stali dôležitým masovým hnutím v Egypte, Jordánsku a Tunisku, čo predtým nebolo. A štáty Blízkeho východu a severnej Afriky majú narušené väzby so západnými spojencami. To je, samozrejme, jeden zo základných strategických cieľov extrémistického hnutia,“ tvrdí expert.
Podľa odborníka na Blízky východ Rodgera Shanahana z Lowyho inštitútu v Sydney však majú teroristi limity pri presadzovaní svojich predstáv o svete. "Saláfistickí džihádisti nemôžu dosiahnuť strategický úspech. Ich netolerantnosť znamená, že v globálnom súboji ideí nedokážu zverbovať viac stúpencov okrem úzkeho okruhu rovnako zmýšľajúcich ľudí,“ tvrdí Shanahan. "Môžu zaznamenať taktické víťazstvá, lebo na ich strane je pri útokoch moment prekvapenia. Ale ich ideologická rigidita ich vedie k tomu, že aj keď nie sú pod vonkajším tlakom, bojujú dokonca sami medzi sebou. Saláfistiko-džihádstické myšlienky sú z intelektuálneho hľadiska slepá ulička. Stavajú sa proti modernite sveta, neprispôsobujú sa jej. Je to recept na vyhynutie,“ uviedol pre pravdu Shanahan.
Neprimeraná reakcia?
Hoci bol 11. september hrozná tragédia, s odstupom 17 rokov je podľa viacerých odborníkov jasné, že reakcia na útoky nebola vždy primeraná. Týka sa to najmä vojny v Iraku, ale tiež konfliktu v Afganistane, ktorý bez zjavného riešenia pokračuje. Už onedlho v ňom môžu bojovať vojaci, ktorí sa narodili až po 11. septembri 2001.
"Kľúčové je pri boji s terorizmom zabezpečiť, aby odpoveď naň bola primeraná skutočnej hrozbe. Prehnané reakcie len môžu nahrávať extrémistom a sú kontraproduktívne,“ vyhlásil pre Pravdu bezpečnostný analytik Benoit Gomis z organizácie Chatham House.
"Ani Al-Kajdá, ani IS sa nepodarilo naplniť svoje grandiózne ciele. Ale obe organizácie uspeli, čo sa týka formovania globálnej bezpečnostnej a politickej agendy. Dominovali tejto debate, hoci neboli také silné. Nepredstavujú smrteľné nebezpečenstvo pre veľmoci, ani pre väčšinu štátov, okrem tých, ktoré v regióne zlyhávajú alebo je v nich vojna ako v Sýrii. Je však pre nich úspechom, že zostávajú na očiach verejnosti, hoci nedosiahli zmeny, po akých túžia,“ reagoval pre Pravdu Christopher Anzalone z Belferovho centra pre medzinárodnú bezpečnosť na Harvardovej univerzite.