Na súdnu inštitúciu Rady Európy so sídlom v Štrasburgu sa spoločne obrátili viaceré ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International a Big Brother Watch.
ESĽP vo svojom rozsudku upozornil, že prevádzkovaním „režimu hromadného odpočúvania“ došlo k porušeniu čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čiže práva na súkromný život. K sťažnostiam došlo po tom, ako americký informátor Edward Snowden verejne odhalil postupy vlády Spojeného kráľovstva v oblasti sledovania a zdieľania informácií.
Súd rozhodol, že nebolo zabezpečené dostatočné monitorovanie odchytávaných informácií a že spôsob získavania komunikačných údajov od poskytovateľov komunikačných služieb porušil rovnakú časť dohovoru o ľudských právach.
Podľa súdu režim hromadného odpočúvania porušil aj čl. 10 dohovoru, lebo neexistovala dostatočná ochrana na zaistenie bezpečnosti dôverných novinárskych zdrojov.
Zdieľaním získaných informácií so zahraničnými vládami však Londýn podľa rozsudku ESĽP neporušoval Európsky dohovor o ľudských právach.
Súd upozornil na skutočnosť, že hromadné odpočúvanie samo osebe nenarušuje dohovor, ak je splnených šesť kľúčových požiadaviek. V tomto prípade však nebol zaistený dostatočný nezávislý dohľad nad zhromažďovaním a vyberaním informácií, a preto došlo k porušeniu dohovoru.