Afganec 7. marca v mestskej časti Leopoldstadt rakúskej metropoly na začiatku marca napadol trojčlennú rodinu a svojho drogového dílera. Do cesty sa mu postavil náhodný svedok. V jeho prípade sa agresor podľa súdu o vraždu nepokúsil.
Podľa predsedajúcej sudkyne Niny Steindlovej mala na výške trestu zmierňujúci účinok skutočnosť, že čin zostal pri pokuse o vraždu, ale priťažujúcou okolnosťou bolo okrem iného to, že napadnutými boli nevinní ľudia.
Polícia po zadržaní Afganca uviedla, že muž útočil kvôli „zlej, agresívne nálade“ a kvôli frustrácii nad svojou životnou situáciou. Muž zatváracím nožom ťažko zranil šesťdesiatsedemročného otca rodiny, päťdesiatšesťročnú ženu a ich sedemnásťročnú dcéru. Rodina práve opúšťala japonskú reštauráciu. Všetci utrpeli zranenia, ktoré im ohrozovali život. Zhruba pol hodiny po čine dvadsaťtriročný Afganec zaútočil na ďalšieho človeka, dvadsaťročného krajana, s ktorým sa poznal.
Na polícii obvinený priznal, že kvôli konzumácii drog bol vyhodený z utečeneckej ubytovne a že bol veľmi nespokojný so svojou životnou situáciou. Zaobstaral si dva nože, ktoré hodlal použiť proti priekupníkovi drog, ktorému pripisoval vinu za svoje problémy. Po ceste však stretol rodinu zubára a mal dojem, že sa mu vysmieva. Preto zaútočil aj na ňu. Afganec sa ďalej priznal, že chcel napadnúť ešte ďalších drogových dílerov, ale nenašiel ich a potom bol zadržaný.
Na súde si potom obžalovaný nedokázal takmer na nič spomenúť, a podľa APA sa tak držal línie svojho obhajcu Wolfganga Blaschitza. Ten obhajobu staval na tom, že jeho mandant trpel v čase činu psychózou spôsobenou drogami a žil vo svete fantázie. Údajne požil tri gramy kokaínu a niekoľko tabliet extázy. Podľa súdneho znalca bola však v jeho krvných vzorkách odhalená iba látka THC po požití marihuany.