Starý princíp
Nejde však o žiadny nový princíp. S vracaním utečencov, ktorí požiadali o azyl v inej krajine Európskej únie, ráta aj stále platný dublinský systém. V skutočnosti ho však od migračnej krízy v roku 2015 členské krajiny veľmi nerešpektujú. A celková reforma azylového systému je stále v nedohľadne, pretože viaceré štáty na čele s visegrádskou štvorkou odmietajú všetky návrhy, ktoré by mohli viesť k povinnému prerozdeľovaniu utečencov.
V tejto situácii oznámila vlastné dohody s niektorými krajinami Merkelová. Vyplynuli z koaličnej krízy ešte v júni, keď postoj kancelárky k migračným problémom kritizovala bavorská Kresťansko-sociálna únia, ktorú vedie Seehofer. Ten chcel vracať migrantov z nemeckých hraníc, pokiaľ by sa ukázalo, že žiadali o azyl inde alebo nemali v poriadku identifikačné doklady. Merkelová krízu vyriešila sľubom, že bude hľadať celoeurópske riešenie a bude rokovať s krajinami, aby si brali späť u nich registrovaných utečencov.
"Uzavreli sme dohodu. Chýba len podpis talianskych kolegov a mňa,“ citovala zo včerajšieho vyhlásenia Seehofera v nemeckom parlamente agentúra ANSA. Šéf krajne pravicovej Ligy a taliansky minister vnútra Salvini ešte v pondelok povedal, že nie je proti dohode, pokiaľ bude jasné, že jeho krajina neberie späť viac migrantov, ako ich Nemecko prijíma.
Seehofer pravdepodobne bojuje o politické prežitie. Už 14. októbra sa v Bavorsku konajú voľby. Pritvrdený postoj k migrácii mal k CSU pritiahnuť voličov krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko. Ale nezdá sa, že by táto stratégia fungovala. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky by za CSU hlasovalo len 35 percent ľudí. V roku 2013 ju pritom podporilo 47,7 percenta voličov. V Bavorsku, naopak, narástli skôr promigrační Zelení. Teraz by ich volilo 17 percent ľudí. V roku 2013 nemali ani deväť percent. AfD sa pohybuje na úrovni 11 percent.
EÚ vraj nebude pevnosť
Podľa Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHC) do Európy prišlo cez Stredozemné more a po súši od začiatku roku 76 153 ľudí. Viac ako 1 600 migrantov na tejto ceste zahynulo. Do Talianska sa dostalo okolo 20 200 migrantov, do Grécka 20 700 a do Španielska takmer 35 000. "Prichádza menej ľudí a viac ich na ceste zomiera, najmä v centrálnej oblasti Stredozemného mora,“ reagoval pre Pravdu Nando Sigona, expert na migráciu z Birminghamskej univerzity. "Mimovládne organizácie majú menšie možnosti, čo sa týka monitorovania situácie.
Je pravdepodobné, že o mnohých mŕtvych ani nevieme. Takzvanú krízu politicky zneužívajú pravicoví politici bez škrupúľ. Len pomaly vidíme, že sa pozornosť od príchodu migrantov obracia viac na ich integráciu. V tejto veci je potrebné urobiť viac,“ myslí si Sigona. Na júnovom summite sa lídri EÚ dohodli, že by mali vzniknúť záchytné centrá v európskych krajinách, do ktorých prichádzajú migranti. Rovnako politici riešili myšlienku vyloďovacích platforiem v štátoch mimo EÚ, ktoré by spracovávali žiadosti azylantov. No tieto myšlienky sa zatiaľ nepodarilo zrealizovať.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v stredajšom prejave o stave únie oznámil, že do roku 2020 by mali mať členské krajiny k dispozícii ďalších 10-tisíc ľudí, ktorí by im pomáhali chrániť hranice.
"Nenavrhujeme militarizáciu našej únie, nikdy nebudeme pevnosť. Chceme byť efektívnejší v manažovaní našich hraníc a zároveň udržať a brániť naše hodnoty otvorenosti a tolerancie,“ uviedol eurokomisár Dimitris Avramopoulos na sociálnej sieti Twitter.