Ruské ministerstvo na tlačovej konferencii predstavilo „novoodhalené okolnosti“. Náčelník hlavnej správy pre rakety a delostrelectvo Nikolaj Paršin uviedol, že raketa, ktorej črepiny skúmali vyšetrovatelia, bola vyrobená v roku 1986 a v tom istom roku odoslaná k raketovej brigády pri Ternopile. Po rozpade Sovietskeho zväzu bola táto jednotka premenovaná na 223. raketový pluk ozbrojených síl Ukrajiny, v súčasnosti dislokovaná pri Ľvove.
Moskva hovorí o falšovaní dôkazov
Ukrajina má podľa hovorcu ruského ministerstva Igora Konašenkova na svedomí nielen zostrelenie Boeingu, ale aj falšovanie dôkazov. A to vrátane videozáberov zachytávajúcich prepravu rakety Buk od ruskej raketovej brigády pri Kursku k povstalcom v Donbase na východe Ukrajiny. Konašenkov tiež novinárom pustil audionahrávku, z ktorej podľa neho vyplýva, že sa ukrajinskí dôstojníci na cvičení v roku 2016 dohovárali, že by bolo treba „zostreliť ešte jeden malajzijský Boeing“.
„Počítame s tým, že tentoraz tím vyšetrovateľov predsa len bude venovať pozornosť dôkazom, ktoré sme dnes predstavili, a nespochybní ich pravosť,“ vyhlásil Konašenkov. Doterajšie vyšetrovanie, udeľujúce vinu Rusku, sa podľa neho opieralo o zábery z internetu, zatiaľ čo Rusko teraz predkladá konkrétne dokumenty.
Holandsko: Rusko dodáva falošné údaje
Holandská prokuratúra ostro zareagovala na dnešné vyhlásenie ruskej armády. Uviedol to spravodajský server DutchNews.nl. V nadväznosti na informácie ruskej strany holandská prokuratúra obvinila Rusko zo zadržiavania informácií alebo poskytnutia nepravdivých údajov, čo je v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2166.
„Od začiatku vyšetrovania až dodnes JIT vždy starostlivo analyzoval a spracúval informácie poskytnuté Ruskou federáciou,“ uvádza sa v stanovisku prokuratúry.
DutchNews.nl informoval, že Spoločný vyšetrovací tím zastáva názor, že informácie z ruského ministerstva obrany, ktoré boli doteraz poskytnuté verejnosti a JIT, boli vo viacerých bodoch vecne nepresné. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že tajne poskytlo dôkazy pre JIT, ktorý sa zaoberá vyšetrovaním príčin incidentu. Holandská prokuratúra však tvrdí, že ruská strana neposkytla kľúčové informácie o sériových číslach nájdených na zozbieraných častiach rakety, ktorá zostrelila lietadlo s 298 osobami na palube. Spomedzi nich bolo 196 holandských štátnych príslušníkov.
Holandsko a Austrália vinia Rusko
Pád boeingu z letu MH17 z Amsterdamu do Kuala Lumpur 17. júla 2014 neprežil nikto z 298 ľudí na palube. Väčšinu cestujúcich tvorili Holanďania, na palube boli ale aj Austrálčania a občania ďalších ôsmich krajín.
Medzinárodný tím vyšetrovateľov pod vedením expertov z Holandska v máji uviedol, že Boeing 777 zostrelila raketa Buk odpálená z mobilného odpaľovacieho zariadenia, ktoré patrilo 53. brigáde ruskej protivzdušnej obrany s posádkou v Kursku. Raketa bola odpálená z okolia obce Pervomajskyj južne od mesta Snižne. Tento priestor bol vtedy a je aj teraz pod kontrolou proruských separatistov.
Holandsko a Austrália vinia zo smrti svojich občanov Rusko, ktoré zodpovednosť stále odmieta a vinu pripisuje ukrajinskej armáde. Ruské ministerstvo obrany v minulosti napríklad tvrdilo, že Boeing zostrelil ukrajinský stroj Su-25.
Turčynov tvrdenie pokladá za „fake news Kremľa“
Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Oleksandr Turčynov odmietol tvrdenie Ruska. Informovala o tom agentúra Interfax.
Vyhlásenie „o údajnej ukrajinskej stope“ je podľa Turčynova „len ďalšou nepodarenou fake news z Kremľa“, ktorý chce takto „zakryť svoj zločin dokázaný oficiálnym vyšetrovaním i nezávislou skupinou odborníkov“.