Od summitu sa však príliš veľa neočakáva. Obaja lídri musia brať do úvahy vzťahy medzi Pchjongjangom a Washingtonom. Kim sa v júni na ďalšej historickej schôdzke stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Singapure. Trojuholník rokovaní Severná Kórea-Južná Kórea-USA je však zložitý, pretože, zdá sa, každý chce niečo (trocha) iné.
Rôzne očakávania
Američania žiadajú, aby sa KĽDR vzdala jadrových zbraní. Mun predpokladá, že Pchjongjang má o tom vlastnú predstavu. Preto sa asi viac sústredí na mierovú dohodu medzi oboma Kóreami, ktoré sú od roku 1953 stále oficiálne vo vojnovom stave. Na dosiahnutie tohto cieľa chce juhokórejsky prezident použiť ekonomické prostriedky. Na sever priviezol zástupcov najvýznamnejších firiem. A vzťahy medzi Pchjongjangom a Soulom má utužiť aj kultúrna výmena. Preto je v Munovej delegácii speváčka Ailee, ktorej hovoria kórejská Beyoncé.
Kimovi tento prístup vyhovuje. "Bol celkom úspešný v tom, že obdobie po summite v Singapure sa snažil prezentovať ako šancu na budovanie dôvery. Kim naznačuje, že by chcel zmiernenie sankcií. To by mala byť hlavná ukážka dôvery a dobrej vôle. Vie však, že Trump vníma sankcie ako hlavný faktor toho, že KĽDR sa rozhodla pre politický dialóg,“ reagoval pre Pravdu Ronald Huisken z Centra pre strategické a obranné štúdie na Austrálskej národnej univerzite. "Opatrenia proti Severnej Kórei majú byť podľa Bieleho domu v platnosti až do nezvrátiteľnej denuklearizácie. Ale Čína už opustila koncept maximálneho tlaku a Kim bude testovať Munovo odhodlanie podporovať americké postoje,“ myslí si Huisken.
"Chceli by sme dosiahnuť permanentný mier a lepší dialóg medzi Washingtonom a Pchjongjangom,“ povedal prezident Mun podľa denníka Guardian pred summitom s Kimom. Juhokórejský prezident tiež vyhlásil, že sa chce s lídrom KĽDR porozprávať od srdca.
Kim Munovi pripravil nadšený dav aj vojenské pocty. Podľa juhokórejských médií, ktoré citovala agentúra AP, severokórejský diktátor povedal, že jeho stretnutie s Trumpom stabilizovalo regionálnu bezpečnostnú situáciu. Mun uviedol, že keď letel do Pchjongjangu, nevidel nič, čo by krajiny delilo. Obaja lídri sa v severokórejskom hlavnom meste spoločne previezli autom.
Podľa denníka Korea Herald to bolo možné, lebo Soul poslal vozidlo vopred do Pchjongjangu. V roku 2017 sa Pchjongjang staral o problémy, keď pravidelne testoval balistické rakety a odskúšal atómovú bombu. Za to čelil tvrdým vyhrážkam Trumpa. Situácia sa začala meniť v súvislosti s juhokórejskými zimnými olympijskými hrami v Pjongčangu. Na ne zavítala sestra severokórejského diktátora Kim Jo-čong. Tieto kontakty viedli až k summitom Soulu a Pchjongjangu a schôdzke Kima s Trumpom.
Malý pokrok
No reálny pokrok nie je veľký. Stretli sa rodinní príslušníci Kórejčanov z oboch strán. KĽDR zmrazila raketové a atómové testy, ale podľa odborníkov to neznamená, že vo výrobe zbraní nepokračuje. A čaká sa na ďalšie stretnutie Kima s Trumpom, ktoré by sa malo uskutočniť v USA.
"Kórejskí vodcovia na summite pravdepodobne potvrdia, že chcú dosiahnuť cieľ, ktorým je Kórejský polostrov bez jadrových zbraní. Ale bude veľmi zložité, aby sa zhodli na nejakom časovom pláne,“ uviedol pre Pravdu bezpečnostný analytik Tong Zhao z Carnegieho centra pre globálnu politiku v Pekingu. "Rokovania o jadrových zbraniach sa zasekli, lebo USA nechcú politickú deklaráciu predtým, kým KĽDR nepredloží celkový zoznam jadrových zbraní a balistických striel. Kľúčový test pre Soul bude, aby Pchjongjang primal k ústupkom. Prezident Mun má pred sebou veľmi náročnú úlohu robiť sprostredkovateľa medzi opatrnou Amerikou a Severnou Kóreou, ktorá si chce udržať svoje tajomstvá,“ tvrdí Zhao.