Ukrajinsko-ruská zmluva o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997 je od stredy minulosťou. Za spomínanou iniciatívou stojí prezident Petro Porošenko. Jednostranný krok Kyjeva spečatil svojím podpisom ešte v pondelok. Podľa väčšiny nielen ukrajinských politológov rozhodnutie parlamentu je iba formalitou.
„Bol to anachronizmus,“ vyhlásil Porošenko o zrušení zmluvy. Aj takýto krok mu má pomôcť získať hlasy voličov. Prezidentské voľby sú naplánované na 31. marca 2019 a parlamentné by sa mali konať 27. októbra. A podľa ukrajinských zdrojov má Porošenko kriticky málo hlasov. Napriek tomu tamojšie médiá skôr zdôrazňujú, že zo strany Kyjeva ide o „symbolický krok“. Otázne však je, čo si o tom myslí väčšina Ukrajincov, nevynímajúc viac ako tri milióny pracujúcich v Rusku. Navyše podľa najnovších verejne dostupných štatistík ruskí podnikatelia stále investujú do ukrajinského hospodárstva. Napríklad ruská Federálna colná správa informovala, že vzájomný obrat v zahraničnom obchode v období január až máj 2018 predstavoval 5,838 miliardy dolárov, čo je nárast o 28,7 % v ročnom vyjadrení.
„Porošenko sa pokúša získať maximum zo svojej protiruskej rétoriky, aby ukázal, že je v tom lepší ako Julia Tymošenková (expremiérka a volebný konkurent Porošenka – pozn. red.) či Anatolij Hrycenko (exminister obrany – poz. red.),“ cituje kyjevského politológa Michaila Pogrebinského server Yandex. Podľa neho však Ukrajinci budú aj naďalej cestovať do Ruska. Rovnaký názor má aj ďalší ukrajinský politológ Vadim Karasjov.
„Je to v prvom rade politické rozhodnutie zacielené na voličov. Parlament, ktorý nenesie zodpovednosť za možný dosah, to určite odsúhlasí. Horšie to však bude v prípade možných konfliktov s Ruskom napríklad v Azovskom mori. V takom prípade Ukrajinci nebudú mať právnu ochranu,“ tvrdí kyjevský politológ.
Moskvu rozhodnutie Kyjeva neprekvapilo. Ešte v roku 2014 napríklad ruský poslanec Konstantin Zatulin navrhol rovnaký krok. Ako tvrdil, „priateľstvo neexistuje a záväzky ostávajú“. Práve možný negatívny dosah na ukrajinských občanov zdržiaval Rusko od uplatnenia spomínaného kroku. V rovnakom čase s prvým návrhom zrušiť zmluvu prišla aj skupina poslancov v ukrajinskom parlamente. „Vtedy sa však iniciatíva neujala. Nebol na to čas. V Donbase vypukli boje. Papierovanie bolo vtedy zbytočné. Tým skôr, že prípadné rozhodnutie zrušiť zmluvu nemalo žiaden vplyv na dramatické udalosti na juhovýchode Ukrajiny,“ pripomína ukrajinský politológ Roman Cymbaľuk, moskovský spravodajca agentúry UNIAN.
Ukrajinské politické vedenie formálne „Veľkú zmluvu“, ako ju často nazývali, nezrušilo. Znamenalo by to totiž absolvovať množstvo krokov vyplývajúcich z medzinárodného práva. A voľby sú predo dvermi. A tak zmluvu nezrušili, ale odmietli automatické predlžovanie jej platnosti každých desať rokov. Ako to bolo od roku 1999, hoci samotnú zmluvu podpísali prezidenti Leonid Kučma a Boris Jeľcin ešte v roku 1997.
„Jednostranné odmietnutie predĺženia zmluvy je pre Porošenka a vládnu moc v Kyjeve zákonité. Ukončenie všetkých kontaktov z Ruskom je podstatou Porošenkovej politiky. Škody, ktoré tým Ukrajine vzniknú, ho nezaujímajú,“ reagoval aj ruský poslanec Alexej Puškov s tým, že odteraz nemá Moskva žiadne záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Nielen jeho parlamentní kolegovia sú presvedčení, že novú zmluvu s Ukrajinou bude možné podpísať až po tom, čo sa v Kyjeve objaví nové zodpovedné vedenie, s realistickým chápaním politickej situácie doma aj v zahraničí. V takomto tóne napokon vyznela aj reakcia ruského ministerstva zahraničia zverejnená agentúrou TASS. Zatiaľ však Ukrajinci i okolitý svet budú svedkami z pohľadu zdravého rozumu „netradičných“ rozhodnutí, akým je stredajší krok poslancov parlamentu v Ľvovskej oblasti. Ide o „moratórium na šírenie akýchkoľvek diel v ruštine, v akejkoľvek forme až do ukončenia okupácie ukrajinského územia“. Ako informoval server lb.ua, ľvovskí poslanci chcú rovnaké „moratórium“ presadiť aj v kyjevskej snemovni s tým, aby platilo na celom území Ukrajiny.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok.