Až do leta 2015 si Hamed pokojne žil na Cypre. Na stredomorskom ostrove sa usadil už v roku 2005. Získal povolenie na trvalý pobyt i na prácu. Živil sa ako stavbár, zarábal okolo 1 500 eur mesačne. Oženil sa s cyperskou Grékyňou, kresťankou, od ktorej on ako moslim nežiadal, aby konvertovala. Dve dcéry, ktoré sa im narodili, dali pokrstiť.
Keď prepukli boje okolo najväčšieho sýrskeho mesta Aleppa, Hamed si považoval za povinnosť pomôcť rodičom a súrodencom dostať sa do bezpečia. Zorganizoval ich útek do Turecka a pokúšal sa pre nich vybaviť azyl v Grécku a Nemecku. Keď na ambasádach neuspel, zaplatil pašerákom za prevoz rodiny do Grécka. K príbuzným sa pripojil a o dva týždne hladko prešli balkánskou trasou až na srbsko-maďarské hranice. Tam sa začala jeho kariéra „teroristu“.
Hamed a jeho rodina mali smolu. Práve v čase, keď dorazili na hraničný priechod Röszke–Horgoš, maďarská strana ho uzavrela. Cestu utečencom prehradili vysoké kovové zábrany a kordóny policajných ťažkoodencov. Hamed, ktorý plynulo hovorí po anglicky, sa pokúšal vyjednávať s políciou. Keď nervozita stúpala a viacerí migranti sa pustili do rozoberania zátarás, bezpečnostné kamery ho zachytili, ako ostatných s megafónom v ruke odhovára od prejavov násilia. Tieto zábery v prvom procese žaloba nezaradila medzi dôkazové materiály, čo druhostupňový súd uznal za dôvod zrušiť pôvodný desaťročný trest a nariadiť zopakovanie procesu. V ňom Hamedovi vyrubili sedem rokov väzenia. Viacerí policajti ho totiž označili za jedného z organizátorov násilností. Súd nevypočul predstaviteľov mimovládok a médií, ktorí boli svedkami násilností na hranici. Celkovo sa pri nich vtedy zranilo 15 maďarských policajtov a vyše sto migrantov.
Foto: SITA/AP, Darko Vojinovic
Obžaloba včera potvrdila, že sa Hamed nezapojil do útoku, ktorý prerazil bránu. Vyše hodiny však v hraničnom priestore na srbskej strane postával a kamery zaznamenali, ako šesť ráz hodil kameň smerom k policajnému kordónu i keď nič nedokazuje, že by niekoho zasiahol. Obžalovaný sa včera právom posledného slova ospravedlnil policajtom. „Viem, že pred troma rokmi som nekonal správne, keď som im ublížil. Je mi ľúto, že som bol vtedy nahnevaný a frustrovaný,“ citoval ho portál Index.hu. K útoku na verejného činiteľa sa priznal. Obvinenie z terorizmu však jednoznačne odmietol. „Viem, čo je teror. Chcel som len pomôcť rodičom, ktorí pred terorom zo Sýrie utekali. Ja by som niečo také nebol schopný spáchať,“ dodal podľa spravodajského serveru týždenníka HVG. Jeho obhajca doplnil, že ani obvinenie z ilegálneho prekročenia hraníc neobstojí, lebo Hamed mal pri sebe platné cyperské cestovné doklady, ktoré ho oprávňujú na voľný pohyb v EÚ.
Obhajca Péter Bárándy bol spokojný so znížením trestu, vďaka ktorému má jeho mandant šancu, že začiatkom budúceho roka už bude doma na Cypre. Po zarátaní troch rokov, ktoré si odsedel vo väzbe, totiž onedlho bude môcť požiadať o podmienečné odpustenie tretiny trestu. Prominentnému právnikovi, niekdajšiemu ministrovi spravodlivosti, je však ľúto, že sa na procese nepodarilo zúžiť výklad príliš široko koncipovaného protiteroristického zákona. „Ak pojem teroristického činu vnímame tak prísne, potom sa ho dopúšťajú aj futbaloví chuligáni, ktorí sa po zápase púšťajú do konfliktov s políciou,“ upozornil Bárándy.
Podľa obžaloby ale teroristický čin Hameda spočíval v tom, že násilím, hádzaním kameňov, sa pokúšal prinútiť štátny orgán, aby spravil to, čo chce on, konkrétne, aby policajti pustili do Maďarska dav sústredený na srbskej strane hranice. Tento výklad si osvojil aj sudca Erik Mezőlaki. „Cieľom davu vrátane obžalovaného bolo násilím dosiahnuť, aby sa priechod otvoril a on mohol prekročiť hranice. O tom by mohli rozhodnúť nie službukonajúci policajti, ale ich nadriadení. V tom je rozdiel medzi útokom na verejného činiteľa, ako je výtržníctvo na futbale, a zločinom teroristického činu,“ citovala sudcu agentúra MTI.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.