V septembri 1938 boli Židia vylúčení z talianskych škôl, univerzít a výskumných inštitúcií. Mnohí nežidovskí profesori vtedy bez rozpakov zaujali miesta po ich prenasledovaných židovských kolegoch.
„Tu, pred mnohými rokmi, sa stali veci, ktoré sa nikdy nemali stať,“ vyhlásil dekan Univerzity v Pise Paolo Mancarella počas podujatia, na ktorom sa zúčastnili mnohí ďalší vedúci činitelia talianskych univerzít.
Mancarella dodal, že následkom rasových zákonov z roku 1938 prišlo o svoju prácu 448 židovských profesorov, zatiaľ čo viac než 6000 detí židovského pôvodu vylúčili zo škôl.
Fašistický diktátor Benito Mussolini zaviedol antisemitské zákony so zámerom posilniť vzťahy Talianska s nacistickým Nemeckom Adolfa Hitlera po tom, ako nariadil vypracovanie „rasového manifestu“ o čistote talianskej rasy.
Talianska armáda však počas druhej svetovej vojny vzdorovala požiadavkám Nemecka posielať Židov do koncentračných táborov a deportácie sa začali iba v roku 1943, keď už bol Mussolini zosadený a Nemci okupovali časti Talianska.
Centrum pre súčasnú židovskú dokumentáciu (CDEC) v Miláne v roku 2015 odhadlo, že do nacistických táborov sa dostalo 9800 židov, pričom iba približne 12 percent z nich prežilo.