Za súd pred súd. Brusel žaluje Varšavu

Má pravdu poľská vládna strana, ktorá má v názve právo i spravodlivosť, alebo Európska komisia, ktorá jej vyčíta porušovanie zásad nezávislosti justície? Vlečúci sa spor Varšavy a Bruselu o to, či možno posielať do penzie sudcov, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, aj napriek tomu, že sa im neskončilo ústavou vymedzené funkčné obdobie, sa bude riešiť v Luxemburgu. Európska komisia včera zažalovala Poľsko na Súdnom dvore EÚ.

24.09.2018 13:04 , aktualizované: 25.09.2018 09:40
Poľsko Najvyšší súd Varšava Foto: ,
Budova Najvyššieho súdu vo Varšave.
debata (6)

„Poľský zákon o najvyššom súde je nezlučiteľný s právom únie, pretože oslabuje zásadu nezávislosti súdnictva, vrátane zásady neodvolateľnosti sudcov,“ zdôvodnila krok komisie jej hovorkyňa Mina Andreevová. Komisia súčasne požiadala súd EÚ, aby žalobu prerokoval v zrýchlenom konaní a aby v súvislosti so žalobou nariadil predbežné opatrenia. Ak by súd dal komisii za pravdu, a Poľsko by sporný zákon neupravilo, čelilo by hrozbe vysokých pokút.

Personálne čistky?

Nový poľský zákon o najvyššom súde od júla znížil dôchodkový vek sudcov zo 70 na 65 rokov. Až 27 zo 72 sudcov najvyššieho súdu preto hrozí, že budú nútení odísť do dôchodku. Toto opatrenie sa týka aj prvej predsedníčky súdu Małgorzaty Gersdorfovej, ktorej šesťročný mandát stanovený poľskou ústavou úrady predčasne ukončili. Podľa opozície je reforma len personálnou čistkou, ktorej cieľom je zbaviť sa nepohodlných sudcov, vrátane Gersdorfovej, ktorá tento rok dovŕšila 65 rokov.

Sama Gersdorfová zákon odmieta ako neústavný. „Podkopáva zásady trojitej deľby moci i nezávislosti súdov. Zavádzané zmeny vedú ku konečnému ovládnutiu súdnictva výkonnou mocou," odmietla sporný zákon po nadobudnutí jeho účinnosti a vyhlásila, že mieni aj naďalej chodiť do práce. Minulý týždeň sa s Gersdorfovou stretol premiér Mateusz Morawiecki, ich názory na reformu súdnictva sa však nezblížili.

Cieľom predbežných opatrení, o prijatie ktorých komisia teraz súd žiada, je rozhodnutie o pozastavení platnosti tých častí zákona, ktoré sa týkajú režimu odchodov do dôchodku, a zabezpečenie toho, že sudcovia, ktorých by sa vec dotkla, by mohli naďalej normálne pracovať. Tretie opatrenie by malo znemožniť vymenovať nových sudcov na miesta tých, ktorí by mali predčasne odísť do penzie. „Chceli by sme, aby tí, ktorých sa zákon týka, mohli naďalej plne vykonávať svoje sudcovské povinnosti. O to sme požiadali; teraz je na súde, či o takomto predbežnom opatrení rozhodne,“ vysvetlila hovorkyňa komisie a vyjadrila nádej, že súd bude postupovať rovnako pružne, ako reagovala úniová exekutíva.

Reforma súdnictva má zvýšiť efektívnosť

Európska komisia začiatkom júla poslala Varšave výzvu týkajúcu sa zákona o najvyššom súde a v polovici augusta konanie vo veci porušenia povinnosti posunula do druhej fázy. Odpovede poľskej strany ani v jednom prípade nerozptýlili obavy komisie. Vládna strana Právo a spravodlivosť zdôvodňuje reformu súdnictva potrebou zvýšiť jeho efektívnosť a zbaviť ho sudcov z komunistickej éry. Sám predseda strany, najmocnejší politik krajiny, Jarosław Kaczyński cez víkend obvinil časť sudcov, že „trpia nenávisťou k vlasti a vlastnému národu“.

Európska komisia už druhý rok vedie bezvýsledne s Poľskom dialóg o stave právneho štátu v súvislosti s tamojšou justičnou reformou. Vlani v decembri dokonca po prvý raz spustila procedúru na základe siedneho článku úniovej zmluvy, ktorá teoreticky môže vyústiť až do pozastavenia hlasovacích práv krajiny v EÚ.

(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #žaloba #Najvyšší súd EÚ