Do smiechu však prítomným v sále nebolo z jeho nasledujúcich tvrdení. Z pokračujúcich útokov proti OPEC, Iránu a z pokusu o „diktát“ v podobe amerického manuálu určeného EÚ, ako sa má vraj správať k Teheránu.
„Ak chce Trump, aby cena ropy prestala rásť a aby sa trh stabilizoval, musí prestať nevhodne zasahovať do vecí Blízkeho východu,“ odkázal vzápätí prezidentovi USA Bižan Zangane, iránsky minister ropného priemyslu, citovaný agentúrou Fars. Reagoval tak o. i. na Trumpov imperatív: „Monopolný OPEC musí okamžite znížiť ceny ropy.“ V rovnakom duchu, nielen v prípade čierneho zlata, ale hlavne na adresu protiiránskych sankcií USA, reagovalo aj politické vedenie v Teheráne.
Reakcia Teheránu
„Bol to absurdný prejav. Politika USA voči Iránu je zlá od samého začiatku. Nik nemôže nútiť niekoho k dialógu silou,“ zaznelo o niečo neskôr z rovnakej tribúny z úst iránskeho prezidenta Hasana Rúháního na adresu, ako zdôraznil „nezákonných a jednostranných“ amerických protiiránskych sankcií. Zároveň vyzval Washington na návrat za rokovací stôl. A to napriek Trumpovmu tvrdeniu, podľa ktorého „iránski lídri ako ďalší zo sponzorov svetového terorizmu si nevážia susedov a ich hranice, sejú chaos, smrť a ničenie“, a výzve svetu izolovať Irán. Trump akosi zabudol, že USA už nie sú v postavení, ktoré mali po druhej svetovej vojne a následnej jej studenej podoby.
Ani Európa nemlčí
Reagovala aj Európa, EÚ. Ich postoj zhrnul v stredu Charles Michel, belgický premiér, ktorého krajina sa od januára 2019 stane na dva roky nestálym členom BR OSN. Podľa Michela „USA nemôžu rozhodovať o tom, s kým majú Európania obchodovať“.
„Nemôžeme súhlasiť s tým, aby USA rozhodovali o vzťahov jednotlivých oblastí. O tom, ktoré európske firmy môžu obchodovať a kde môžu a kde nesmú rozvíjať svoje hospodárske aktivity,“ povedal šéf belgického kabinetu v rozhovore pre televíziu RTBF. Verbálne je to však ľahšie ako v reálnom priestore.
„Keď v máji Trump odstúpil od medzinárodnej dohody (pôvodne "šestka“ – Rusko, USA, Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko – pozn. red.) o iránskom jadrovom programe, jeden americký predstaviteľ na rokovaní s partnermi z EÚ vyjadril skepsu v súvislosti s pokusmi zachrániť dohodu ochranou európskych investícií v Iráne," pripomína agentúra Reuters. S tým, že dnes, keď sa blíži uvalenie druhej vlny protiiránskych sankcií USA, európski diplomati vraj „uznávajú opodstatnenosť postoja amerického kolegu“. Reuters sa pritom opiera o skutočnosť, že od mája opustili iránsky trh napríklad Peugeot, Renault, Deutsche Telekom a Airbus. Činnosť ukončili Air France a British Airways. Rovnako sa tak chystá urobiť aj dánska firma A.P. Moller-Maersk. Navyše tlaku zrušiť dohodu čelí zo strany konzervatívneho politického krídla aj iránsky prezident Rúhání.
Brusel hľadá osobitný mechanizmus
„Nie sme naivní vo vzťahu k Iránu a jeho úlohe v oblasti. Dohoda však otvára cestu k politickému dialógu s cieľom podporiť iránske sily, ktoré chcú modernizovať krajinu, upevňovať hospodárstvo a sú ochotné vziať na seba záväzky týkajúce sa jadrovej deeskalácie,“ zdôraznil belgický premiér. A to je aj dôvod, ako v stredu potvrdila aj šéfka diplomacie únie Federica Mogheriniová, prečo sa zvyšní signatári jadrovej dohody s Teheránom dohodli na vytvorení osobitného mechanizmu, ktorý by im napriek sankciám USA umožnil obchodovať s Iránom. Vrátane nákupu ropy.