Premiér Zoran Zaev napriek tomu označil plebiscit za úspešný. Ak teraz opozícia odmietne dohodu o zmene názvu štátu podporiť, povedie to k predčasným voľbám, varoval Zaev.
Po sčítaní hlasov je jasné, že tí, ktorí prišli, hlasovali v drvivej väčšine pre dohodu. Na jej základe sa má bývalá juhoslovanská republika novo nazývať Republika Severné Macedónsko, skrátene Severné Macedónsko. Oprávnenie hlasovať malo približne 1,8 milióna občanov.
Premenovanie má za cieľ ukončiť spory so susedným Gréckom, ktorého súčasťou je aj severná provincia Macedónsko. Atény trvali na zmene názvu susedného štátu a blokovali akékoľvek jeho približovanie sa k západným štruktúram. Súčasný názov susedného štátu Grécko považuje za problematický a vidí v ňom hrozbu skrytých územných nárokov do budúcnosti. Otázka v referende znela: „Ste za členstvo v EÚ a NATO prijatím dohody medzi Macedónskou republikou a Helénskou republikou?“
Aby bolo referendum záväzné, je podľa macedónskej ústavy potrebná účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov. Vláda premiéra Zorana Zaeva však referendum zvolala iba ako poradné. To znamená, že by mohla výsledok aj bez ohľadu na volebnú účasť interpretovať ako vypovedajúcu odraz verejnej mienky.
„Obrovská väčšina“ hlasovala za členstvo krajiny v NATO a v EÚ, vyhlásil večer bez ďalších podrobností Zaev v macedónskom hlavnom meste Skopje. Teraz podľa neho musí byť „toto želanie premenené v politickú aktivitu parlamentu“. Ak opozícia odmietne dohodu podporiť, výsledkom budú predčasné parlamentné voľby. „Túto krajinu povediem ďalej a Macedónsko sa stane členom NATO a EÚ,“ ubezpečil Zaev.
Pozorovatelia však nedostatočný počet hlasujúcich považujú za prehru vládneho kabinetu. Proti zmene sa tiež zdvihla pomerne silná vlna odporu, proti bol napríklad aj prezident Gjorge Ivanov. Ten už skôr dokonca vyzval na bojkot referenda.
Ste za?
„Prišla som hlasovať pre budúcnosť tejto krajiny, kvôli mladým ľuďom v Macedónsku, aby mohli voľne žiť pod záštitou Európskej únie, pretože to znamená bezpečnejší život pre nás všetkých,“ povedala agentúre Reuters v Skopje 79-ročná Olivera Georgijevská.
Iný názor má však 54-ročný Vladimir Kavardarkov, ktorý referendum bojkotuje. „Sme za NATO a EÚ, ale chceme do nich vstúpiť so vztýčenou hlavou, nie zadným vchodom“, povedal. „Sme chudobná krajina, ale máme dôstojnosť,“ dodal.
Macedónci žijúci v zahraničí hlasovali už v stredu na macedónskych diplomatických zastúpeniach. Zo zhruba pol milióna sa ich zaregistrovalo len 2 600. Volebná účasť v zahraničí potom podľa štátnej volebnej komisie v Skopje predstavovala 37 percent. Takmer dvakrát väčší záujem o hlasovanie prejavili trestanci, vo väzniciach ich k volebným schránkam prišlo 65 percent, uviedla agentúra APA.
Rozhodne parlament
Za prípadnú zmenu názvu krajiny sa musí vysloviť dvojtretinová väčšina poslancov macedónskeho parlamentu. Vláda, ktorá referendum iniciovala, v ňom však takou väčšinou nedisponuje a opozícia označuje vládou vyrokovanú dohodu o novom názve za protiústavnú. Macedónsko sa podľa opozície v dohode vzdáva svojej národnej identity. Naposledy hlasovalo za dohodu len 69 zo 120 poslancov, pričom pre schválenie bolo nutných 80 poslaneckých hlasov.
Podpora zahraničia
Spojené štáty privítali výsledok macedónskeho referenda o zmene názvu krajiny, ktorý by mohol Skopje ekonomicky i vojensky priblížiť k Západu. Uviedla to v pondelok agentúra AFP. „Spojené štáty jednoznačne podporujú plnú implementáciu dohody, ktorá umožní Macedónsku zaujať svoje právoplatné miesto v NATO a EÚ, prispeje k regionálnej stabilite, bezpečnosti a prosperite,“ hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Heather Nauertová uviedla v oficiálnom vyhlásení. Nauertová takisto vyzvala macedónskych poslancov, aby „prekročili tieň straníckej politiky a využili historickú príležitosť zaistiť lepšiu budúcnosť pre krajinu“ prostredníctvom plnohodnotného členstva v západných štruktúrach.
Podporiť dohodu s Gréckom pred referendom prišiel v uplynulých týždňoch do Skopje celý rad významných západných politikov, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, šéfa NATO Jensa Stoltenberga a amerického ministra obrany Jamesa Mattisa. Ten na svojej návšteve varoval pred ruským zasahovaním do referenda.
Hlasovanie sledoval podľa spravodajského servera Balkan Insight rekordný počet takmer 12 000 domácich pozorovateľov a takmer 500 akreditovaných medzinárodných pozorovateľov.
Eurokomisár pre rozšírenie Johannes Hahn prostredníctvom twitteru zablahoželal tým macedónskym občanom, ktorí sa na referende zúčastnili. „Vďaka veľmi výraznému hlasu ‚áno‘ je tu široká podpora“ pre dohodu a euroatlantické smerovanie Macedónska, domnieva sa Hahn. Vyjadril tiež nádej, že všetci politickí lídri budú toto rozhodnutie rešpektovať a v záujme krajiny zodpovedne napĺňať.
Nízku účasť na referende naopak privítal napríklad grécky minister obrany Panos Kammenos, ktorý patrí medzi gréckych odporcov dohody, hoci je zároveň spojencom premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorý je jej podporovateľom. „Šesťdesiatosem percent občanov dohodu zrušilo,“ napísal Kammenos na twitteri.