„Od vzniku Petrohradu, teda od čias Petra I. až po dnešné dni, sú vzťahy so zahraničím neoddeliteľnou časťou našich aktivít. Vždy sme ich budovali aj s pomocou priateľov vrátane Slovenska,“ pripomenul rodený Leningradčan v legendárnej budove Smoľného, v niekdajšej prvej dievčenskej škole a internáte pre urodzené dievčatá. Neskôr v nej pracoval Vladimír Lenin a dnes je v Smoľnom administratíva Petrohradu.
Foto: Ľudovít Pomichal
"V čase sankcií, ktorým dnes čelí Rusko, je spolupráca so svetom ešte dôležitejšia. V minulosti to bola podľa neho skôr úloha reputácie – nadviazať priateľstvo a udržovať ho ďalším prehlbovaním. Dnes však ide o otázku v čisto praktickej rovine. Grigoriev vyzdvihol predovšetkým osobné kontakty, ktorými sa darí prekonávať dosah sankcií na rozvoj mesta, realizáciu rozvojových projektov.
Zoči-voči sankciám
„Nie je tajomstvom, že po príleve zahraničných investícií do nášho mesta, po raste ziskov a hlavne pracovných príležitostí, sme sa odrazu kývnutím prútika či v súvislosti so želaním našich partnerov ocitli zoči-voči sankciám. Vzdali sa aj ziskov, čo je aj pre svet kapitalizmu nelogické. Biznis sa však prispôsobil. Petrohrad si udržal pozície,“ zhodnotil vývoj skúsený ekonóm a politik. Nezabudol pritom pripomenúť, že stále platí: peniaze majú rady ticho a biznis nestrpí prázdnotu. Tak ako vždy v takýchto prípadoch jedni opúšťajú trh, ale iní ich vzápätí nahradzujú. Grigoriev netají, že vzájomný obrat Petrohradu s mnohými európskymi krajinami zaznamenal určitý pokles. V konkrétnych oblastiach od 12 do 80 percent. Na druhej strane výmena tovaru s USA rástla a ani v súčasnosti to nie je inak.
Správnosť orientácie
Na otázku, ako je to s orientáciou na východ od Ruska, reagoval šéf výboru pre zahraničné vzťahy pripomenutím, že v ruskom štátnom znaku je aj dvojhlavý orol. Jedna z hláv sa vraj pozerá na západ a druhá opačne. Podľa neho sa teraz skutočne viac pozerá na východ, a výsledky sa už dostavili. Nie je to iba preto, lebo na brehu Fínskeho zálivu je obrovské rusko-čínske bizniscentrum a v jeho susedstve najväčší čínsky reštauračný podnik v Európe. Vôbec čínskych turistov je v Petrohrade aj v iných ruských mestách neúrekom. Nielen vo svetoznámej Ermitáži, ale aj v Nižnom Novgorode či napríklad v Starej Ladoge. Je to biznis, ako tvrdí väčšina kompetentných.
„Správnosť orientácie napokon potvrdil aj nedávny summit vo Vladivostoku či Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum,“ dodáva Jevgenij Grigoriev, sediac dnes na stoličke, na ktorej začínal svoju kariéru ako prvý predseda Výboru pre zahraničné vzťahy Petrohradu súčasný ruský prezident Vladimir Putin.
„Mne to nehrozí,“ reaguje s úsmevom na otázku, či sa história kariérneho postupu v jeho prípade nezopakuje. Zároveň dodáva, že srdcom bol vždy Leningradčan a keď mu po pôsobení v Moskve zverili funkciu v Petrohrade, tak to vnímal ako „návrat domov“.
Otvorené dvere pre každého podnikateľa
Aj v Smoľnom zaznelo, že mesto je otvorené každému, kto chce podnikať. Počnúc otvorením malej reštaurácie, ale aj veľkého podniku. Boli otvorené aj predtým, ale ťažké 90. roky zanechali stopy. Veľký biznis sa podarilo zachrániť iba s podporou štátu.
"Dnes je situácia úplne iná. Ak k nám niekto prichádza podnikať, môže rátať s konkrétnou pomocou mesta. Povedieme ho za ruku. Od registrácie podniku, organizačných otázok a ďalších problémov spojených s aktivitami potenciálneho zahraničného investora. Presne tak, ako nám to prikázal gubernátor Georgij Poltavčenko. V tejto súvislosti dodáva, že pomôžu aj v prípade, ak sa investor stretne s tlakom rôznych síl, ktoré by rady zarobiť v prípade, že zahraničný biznismen sa necíti byť istý a nepozná podrobne organizačno-právny poriadok.
Obchádzať zákony sa nevypláca
„Najväčším problémom je, ak sa zahraničný subjekt rozhodne podnikať na vlastnú päsť bez toho, aby sa vyznal v našom zákonodarstve. Pokúša sa obísť daňové zákony,“ pripomína šéf petrohradského výboru pre zahraničné vzťahy. Zároveň upozorňuje, že stále ešte existujú určité rozdiely medzi zákonmi v Rusku a tými, ktoré platia za jeho hranicami.
Na otázku, či predsa len americké sankcie nezaťali do živého aj v prípade mesta na Neve, šéf výboru netají, že v tomto smere existujú určité problémy v rozpočtovej sfére, v prístupe k valutám či k získaniu nových technológií. Práve naposledy menovaná položka je podľa Grigorieva veľmi dôležitá. Je základom všetkého. Ako pripomenul, v tomto smere Rusko veľmi stratilo začiatkom krízových 90. rokov. Začiatkom tretieho tisícročia sa však podľa neho všetko zmenilo k lepšiemu. Počnúc prípravou kádrov na univerzitách s technickým zameraním. A to, že sa dnes všetci mladí vidia odborníkmi v IT oblasti, je podľa Grigorieva zákonité.
Nekonkrétne obvinenia sú teóriou
„Chcú dobre zarábať. Taký je trh. Je to otázka ponuky a dopytu,“ dodáva. V oblasti IT firiem patrí Petrohradu v Rusku vedúce postavenie. Pokrýva až štvrtinu tamojšieho trhu. Aj v zahraničí majú napríklad absolventi Petrohradskej univerzity informačných technológií, mechaniky a optiky výsostné postavenie. Posledných sedem rokov im patria prvé miesta v medzinárodných súťažiach. Na otázku, či práve prvenstvo Petrohradu v oblasti IT predurčilo vznik Agentúry pre internetové výskumy, často skloňovanej ako zdroj ruského zasahovania do vnútornej politiky iných štátov (vrátane predvolebnej kampane v USA), Jevgenij Grigoriev bez váhania reagoval: „Ak to zistili, tak nám dajte adresu, mená ľudí, ktorí také čosi robia. Inak je to iba teória.“
Častou témou týkajúcou sa najnovšieho vonkajšieho vplyvu na Rusko je pokračujúce „dávkovanie“ sankcií. „Ako im čeliť?“ zopakoval otázku šéf výboru pre zahraničné vzťahy, aby vzápätí upozornil na konkrétny príklad, ako ich prekonať.
Dá sa fungovať aj počas sankcií
„Ukázalo sa to napríklad aj v prípade fínskej potravinárskej firmy Facer. Výrobou chleba kryje až tretinu trhu v Petrohrade. Rovnako príkladom je aj fínska mliekareň Valio. Facer vyrábal chlieb priamo v Petrohrade. Sankcie však zasiahli niektoré komponenty potrebné pri výrobe. Za týždeň problém vyriešili. Facer sa preorientoval z drahých produktov na o niečo lacnejšie a firma je opäť v pluse,“ vracia sa Grigoriev k pozadiu sankcií. Na druhej strane, ako pripomína, mliekareň Valio stratila svojho času až 90 percent obratu v súvislosti s uvalením ruských protisankcií, zákazom importu mliečnych výrobkov. Problémy sa napokon časom podarilo prekonať. Ba dokonca, ako predstavitelia firmy informovali médiá, obom stranám v konečnom dôsledku vzniknutá situácia pomohla. Podnik Valio totiž spustil v Rusku vlastnú výrobu a vybudoval logisticko-distribučné centrum v Moskovskej oblasti. A práve spomínaný podnik sa stal pilierom v rámci aktivít v Rusku. Vďaka nemu firma po uvalení protisankcií zvýšila obrat v Rusku o 150 percent. Jednoducho sa pri výrobe používajú suroviny ruských subdodávateľov zo Pskovskej a Riazanskej oblasti.
„Podobne je to aj v prípade firmy Siemens, ktorá u nás úspešne podniká. Podnikatelia sa dohodnú, ale je tu aj tlak zvonku. V prvom rade politických špičiek v tej-ktorej krajine. Žiaľ, aj centrum prijímania rozhodnutí sa presťahovalo z jednotlivých európskych metropol kamsi inam,“ analyzuje situáciu Jevgenij Grigoriev.