Na referende o zmene názvu krajiny sa v nedeľu zúčastnilo podľa odhadu štátnej volebnej komisie 36,8 percenta registrovaných voličov; z nich 91,3 percenta hlasovalo za a 5,7 percenta proti.
Európsky týždenník Politico v pondelok upozornil, že nízka volebná účasť je „hlavybôľ“ pre macedónskeho premiéra Zorana Zaeva, ktorý dúfal, že referendum bude jeho hlavným tromfom v snahe presvedčiť parlament, aby súhlasil s ústavnými zmenami potrebnými na urovnanie sporu so susedným Gréckom.
Na ústavné zmeny je potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente. Zaev už v nedeľu oznámil, že požiada parlament, aby hlasoval v súlade s „vôľou väčšiny“, vyjadrenou vo všeľudovom hlasovaní.
Hahn už pred týždňom (25.9) slovami, že ide o „príležitosť, ktorá sa vyskytne raz za život“, vyzval Macedóncov, aby v referende hlasovali za premenovanie svojej krajiny na „Republiku Severné Macedónsko“, čo tejto západobalkánskej krajine môže otvoriť cestu k členstvu v Európskej únii i Severoatlantickej aliancii.
Hahn na svojom účte na Twitteri už niekoľko hodín po oznámení výsledkov referenda zablahoželal občanom Macedónska, ktorí hlasovali v konzultačnom referende a využili tak svoju demokratickú slobodu. Upozornil, že výrazné „áno“ v hlasovaní naznačilo širokú podporu pre dohodu z macedónskeho mesta Prespa medzi Skopje a Aténami, ktorá potvrdila snahy o vyriešenie sporu o názov krajiny a tiež euroatlantické smerovanie Macedónska.
„Teraz očakávam, že všetci politickí lídri budú rešpektovať toto rozhodnutie a budú ho presadzovať s najvyššou zodpovednosťou a jednotou v rôznych politických stranách v záujme krajiny,“ uviedol Hahn. A dodal, že ide o udalosť, ktorá má vplyv na záujmy celého regiónu a jej význam cítiť aj za jeho hranicami Macedónska.