"Na prvý pohľad sa zdá, že odmietnutie zmeny názvu sa týka čisto lokálnych záujmov. Ale výsledok nedeľného hlasovania sa bude vo veľkej miere vnímať ako značné víťazstvo Vladimira Putina a neúspech pre EÚ a NATO. A tiež ako ďalší znepokojujúci príklad ruskej schopnosti a ochoty ovplyvňovať demokratické procesy v západných krajinách,“ napísal Simon Tisdall, zahraničnopolitický komentátor denníka Guardian.
Nebolo to prekvapenie
Viacerí odborníci však varujú pred pohľadom na Balkán, ktorému dominuje len súperenie Západu s Ruskom. Expert na región a publicista Giorgio Fruscione vidí v prvom rade domáce problémy Macedónska.
"EÚ sa nemôže príliš poučiť z toho, čo sa udialo. Referendum sa skončilo fiaskom, lebo prevládli domáce politické záujmy. Nie geopolitické či strategické. Obe hlavné strany SDMS (vládnuci sociálni demokrati) a VMRO-DPMNE (opoziční konzervatívci) podporujú euroatlantickú integráciu. Ale prevážil u nich vzájomný ideologický boj,” pripomenul pre Pravdu Fruscione.
Na referende sa zúčastnilo 36,91 percenta voličov. Aby bolo platné, muselo by ich byť 50 percent. Vyše 94 percent Macedóncov, ktorí prišli, však jednoznačne odhlasovalo, že súhlasia so zmenou názvu. Balkánsky štát sa na medzinárodných fórach oficiálne nazýva Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM).
"Výsledok macedónskeho referenda nie je veľkým prekvapením. Je veľká priepasť medzi tými, čo sú ochotní urobiť kompromis o názve krajiny, aby im to otvorilo dvere do budúcnosti v EÚ a NATO, a tými, čo sú proti a referendum bojkotovali,“ uviedla pre Pravdu Hana Semaničová z Centra pre štúdie susedstva Európy na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. "To, čo sa stalo, je nielen budíček pre Macedónsko, čo sa týka vnútornej politiky. Bez ohľadu na to, či sa podarí dosiahnuť dohodu o názve v macedónskom parlamente, EÚ stále nemá širšiu stratégiu pre západný Balkán, ktorý potrebuje dôsledný záujem členských štátov EÚ a tradičných advokátov rozširovania únie,“ myslí si Semaničová.
"Obávam sa však, že EÚ začne celá situácia nudiť,“ tvrdí Fruscione.
Nejasné postoje
Kým Severoatlantická aliancia v súvislosti s možnou zmenou názvu už ponúkla balkánskej krajine perspektívu členstva, s úniou je to zložitejšie. V júni sa členské krajiny nedohodli na dátume začatia prístupových rozhovorov pre Macedónsko. Proti boli Francúzsko a Holandsko. Nepochybne to aspoň do istej miery prispelo k nízkej účasti na referende.
Zmenu názvu na Severné Macedónsko môže stále schváliť parlament a pokúša sa o to vláda pod vedením premiéra Zorana Zaeva. Potrebuje však v 120-člennom parlamente získať dvojtretinovú väčšinu. Je však otázne, či nájde podporu konzervatívcov, ktorí sú za vstup do NATO a EÚ, ale proti dohode s Gréckom.
"Prevaha pozitívnych hlasov poskytuje macedónskej vláde a parlamentu dostatočnú legitimitu na prijatie ústavných zmien predpokladaných uvedeným dohovorom. Macedónska republika tak má historickú možnosť uzavrieť 27 rokov trvajúci spor s Gréckou republikou o názov krajiny,“ uviedlo po referende slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
"Veľké poučenie pre EÚ z Macedónska je, že nemôžete nechať za jednu dekádu kandidátsku krajinu posunúť sa smerom k autoritárstvu a takmer k občianskej vojne a potom očakávať, že jeden mesiac veľkých sľubov a dôležitých návštev všetko vyrieši,“ reagoval pre Pravdu Jasmin Mujanovič, politológ a autor knihy Hunger and Fury: The Crisis of Democracy in the Balkans (Hlad a zúrivosť: Kríza demokracie na Balkáne). "Macedónci opakovane ukázali, že sú ochotní robiť kompromisy a pracovať na euroatlantickej integrácii. Zaevovej vláde sa za dva roky podaril mimoriadny diplomatický zlom. Ani nízka účasť na referende by ho nemala vymazať,“ uviedol Mujanovič, podľa ktorého sa stále môže stať, že dohoda s Gréckom v parlamente prejde, ale pravdepodobnejšie sú predčasné voľby v Macedónsku.