Chrám postavený na mieste likvidácie tiel cárskej rodiny zachvátil požiar

Pravoslávny chrám v ruskom meste Sredneuraľsk - postavený na mieste, kam v roku 1918 previezli pozostatky zastrelených členov ruskej cárskej rodiny Romanovovcov - zachvátil v stredu večer požiar.

04.10.2018 11:53
debata (2)

Ako informovala agentúra Interfax, požiar vypukol v Chráme svätých Cárskych strastoterpcov v kláštornom komplexe Gaňova jama. Požiar zachvátil približne 70 metrov štvorcových, pričom poškodil strechu a druhé poschodie chrámu. Príčiny požiaru neboli bezprostredne zná­me.

Posledný ruský cár Mikuláš II. s rodinou bol zastrelený v noci zo 16. na 17. júla 1918 v dome kupca Ipaťjeva v Jekaterinburgu. Ich telá ešte v tú istú noc previezli ku Gaňovej jame a hodili ich tam do bývalej šachty, ktorá bola vtedy plná vody.

Išlo o 11 tiel – cára Mikuláša II., jeho manželky Alexandry Fiodorovny, ich štyroch dcér, syna Alexeja, rodinného lekára Jevgenija Botkina, lokaja Alexija Truppa, kuchára Ivana Charitonova a služobnej Anny Demidovovej. Do šachty bolo po telách vhodených aj niekoľko granátov.

Telá zavraždených v tejto lokalite dlho nezostali: príslušníci štátnej bezpečnosti (ČeKa) ich odtiaľ neskôr vybrali a pochovali na mieste vzdialenom odtiaľ zhruba tri kilometre. Mŕtvoly poliali kyselinou sírovou, aby znemožnili ich prípadnú identifikáciu.

Presun tiel zo šachty a ich prevoz na iné miesto sa uskutočnil v snahe nedopustiť, aby ich objavili bielogvardejci – odporcovia boľševickej revolúcie.

V roku 1919 sa v oblasti Gaňovej jamy uskutočnilo vyšetrovanie, ktoré nariadil admirál Alexandr Koľčak. Na tomto mieste sa však našli len zvyšky spáleného oblečenia, šperky, strelivo, dva kúsky ľudskej kože a ľudský prst.

Pozostatky tiel našli až po 60 rokoch

Pozostatky deviatich tiel našla skupina nadšencov v roku 1979. V roku 1991 prokuratúra Sverdlovskej oblasti povolila ich vyňatie zo zeme a expertízy, ktoré opakovane potvrdili, že ide o pozostatky členov cárskej rodiny.

V júli 1998 previezli pozostatky členov cárskej rodiny do Petrohradu, kde ich uložili v Petropavlovskom chráme. Na pohrebe sa okrem vtedajšej ruskej politickej elity zúčastnili aj príbuzní Romanovovcov vrátane princa Michaela z Kentu, bratranca kráľovnej Alžbety II.

Ostatky cároviča Alexeja a veľkokňažnej Marije sa našli na inom mieste v blízkosti až v roku 2007.

V auguste roku 2000 ruská pravoslávna cirkev vyhlásila cára Mikuláša II. a členov cárskej rodiny za svätých – na úrovni strastoterpec. V pravoslávnej terminológii je to výraz pre svätca, ktorý zomrel mučeníckou smrťou, avšak nie priamo za vieru.

Ruská pravoslávna cirkev sa na svojom sneme v roku 2017 rozhodla znovu preskúmať pozostatky Mikuláša II. a jeho rodiny, ktoré sú uložené v Petrohrade.

Niektorí duchovní neuznávajú pravosť ostatkov

Napriek mnohým dôkazom – vrátane genetických testov – totiž časť duchovných neuznáva pravosť nájdených ostatkov a naďalej sa prikláňa k verzii, že telá cárskej rodiny a ľudí z ich najbližšieho okolia boli bezo zvyšku v Gaňovej jame spálené.

V tejto lokalite bol v roku 2000 založený mužský Kláštor svätých Cárskych strastoterpcov, ktorý je navštevovaným pútnickým miestom. Centrom kláštora je otvorená šachta č. 7, v ktorej mali byť zlikvidované pozostatky cárskej rodiny. Komplex tvorí sedem drevených chrámov.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #požiar #Mikuláš II. #zavraždenie cárskej rodiny