Získa Kyjev úver alebo hrivna padne hlbšie?

Cestovanie na nákupy zo Slovenska na Ukrajinu môže byť čoskoro čoraz výhodnejšie. Nie je vylúčené, že koncom roku prekoná výmenný kurz hrivny a dolára psychologickú hranicu (bolo by to 30 : 1), čomu by samozrejme zodpovedalo aj výrazné oslabenie ukrajinskej meny oproti euru.

, 06.10.2018 09:00
kyjev, žena, penzistka, trh, domáce výrobky Foto:
Penzistka predáva domáce výrobky na trhovisku v Kyjeve, aby si prilepšila. Priemerný mesačný dôchodok na Ukrajine dosahuje v prepočte necelých 80 eur; Ukrajina zápasí s finančnými problémami, preto sa snaží získať od zahraničných veriteľov ďalší veľký úver.
debata (275)

Kým pre nákupnú turistiku je to dobrý signál, naopak, pre Ukrajinu ide o varovanie pred rizikom zhoršujúcej sa finančnej situácie. Pokračujúci pokles hodnoty hrivny prichádza do úvahy v prípade, že Kyjev nezíska ďalšiu tranžu z úverového programu Medzinárodného menového fondu (MMF). Ide o 1,9 miliardy dolárov.

Zatiaľ bez výsledku

Experti z MMF boli v Kyjeve takmer dva týždne, aby s tamojšou vládou našli dohodu o novom úvere. Tá sľubovala, že po odchode misie v druhej polovici septembra zverejní podrobnosti. K výsledku sa však zatiaľ obe strany nedopracovali, rokovania medzi nimi pokračujú. Čas pritom rýchlo uteká, lebo Ukrajina potrebuje poznať odpoveď čo najskôr. „Bez peňazí od MMF môžeme očakávať platobnú neschopnosť, oslabenie hrivny, infláciu,“ upozornil na twitteri pred príchodom misie fondu premiér Volodymyr Grojsman, ktorý dokonca nevylúčil ani zastavenie výroby v niektorých odvetviach hospodárstva.

Mimochodom, v budúcom roku čaká Ukrajinu ťažká úloha: „Štátny rozpočet na rok 2019 bude 1,2 trilióna hrivien a z tohto objemu potrebujeme splatiť zahraničným veriteľom 427 biliónov hrivien. Predstavuje to tretinu budúcoročného rozpočtu,“ aktuálne podčiarkol Grojsman v rozhovore pre televíziu ICTV.

Problémom je cena plynu

V Kyjeve síce tvrdia, že sa predbežne dohodli s MMF na podobe postupného zvyšovania ceny plynu pre domácnosti, čo by citeľne zvýšilo príjmy štátu a odbremenilo jeho subvencie, ale jednoznačne prevládajú nejasnosti. Zatiaľ sa nič zaručene nevie, ako by mala rásť cena do roku 2020, aby potom zodpovedala nákladom štátu za nákup plynu. „O tempe zvyšovania rokujeme,“ agentúra Interfax citovala Andrija Koboljova, šéfa energetického gigantu Naftogaz.

Špekuluje sa, že v prvej fáze zvyšovania by odberatelia plynu platili približne o štvrtinu väčšie účty. Koboljov to však nepotvrdil.

Vidina dohody s MMF je pritom naozaj zahmlená napriek tomu, že ukrajinské vedenie ubezpečuje, že vznikol jej predbežný základ. Do 18. októbra zostanú ceny za plyn rovnaké, potom sa uvidí. „Stále rokujeme. Naša vláda nástojí na nemožnosti výrazného zvýšenia cien a na okresaní subvencií,“ povedal podľa serveru 112 Ukrajina predstaviteľ vlády v parlamente Vadim Denisenko s tým, že nevylúčil, že Kyjev sa s MMF nakoniec nedohodne na presných podmienkach. Možnosť nedohody s fondom pripustil aj minister sociálnych vecí Andrij Reva.

Otáľanie v súvislosti so zavedením reformy, ktorá patrí medzi hlavné požiadavky zahraničných veriteľov, sa môže zdať na prvý pohľad zvláštne, ale jednoznačne vyplýva z nepríjemnej reality. Vysoké účty za plyn by pocítilo veľa obyvateľov. Zvlášť penzisti, pretože priemerný mesačný dôchodok na Ukrajine je v prepočte ani nie 80 eur.

Zlý obraz súdnictva

Finančnej situácii štátu by prospelo, keby hospodárstvo dostávalo silné injekcie zo zahraničia. Lenže jednou z boľačiek ukrajinskej ekonomiky je veľmi slabý prílev priamych zahraničných investícií (v opačnom prípade by boli príjmy do štátnej kasy vyššie). Vyplýva to z vysokej miery vnímania korupcie, prehnanej byrokracie a slabej vymožiteľnosti práva, čo odrádza potenciálnych záujemcov.

Opodstatnenosť tretieho dôvodu potvrdzujú zistenia medzi samotnými občanmi. Justícia má katastrofálny imidž, ktorý je čoraz horší podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky. „Ukrajinským súdom skôr alebo úplne dôveruje 12,3 percenta opýtaných, nedôveruje im 78,5 percenta,“ citovala agentúra UNIAN Vladimira Paniotta, riaditeľa Kyjevského medzinárodného sociologického ústavu (názor nevedelo vysloviť alebo odmietlo prezradiť 9,2 percenta oslovených ľudí). Šéf inštitútu dodal, že na otázku, ako sa zmenil vzťah k súdnictvu za posledné tri až štyri roky, až takmer tretina respondentov odpovedala, že sa zhoršil. Zlepšenie cítia mizivé necelé tri percentá opýtaných.

Ukrajinské finančné problémy a výzvy

  • Niekoľkoročný plán úverovej pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF) pre Ukrajinu sa skončí v marci 2019. Celkovo sa počítalo s možnosťou vyčerpať 17,5 miliardy amerických dolárov (USD). Kyjevu sa však doteraz podarilo získať len 8,7 miliardy USD.
  • Najvyššie splátky zahraničného dlhu zaťažujú Ukrajinu v období 2018 – 2020. Bez ďalšej pomoci veriteľov to sama ťažko zvládne (ide najmä o zdroje z MMF a čiastočne od Európskej únie a Svetovej banky).
  • Ukrajinská hrivna (UAH) sa v posledných mesiacoch stále znehodnocuje – od júla jej výmenný kurz k USD klesol o 8 percent. Mnohí analytici sa obávajú, že bez ďalšej dohody s MMF sa mena bude naďalej devalvovať. Hrozí, že koncom tohto roku by bol výmenný kurz okolo 30 UAH/1 USD, aktuálny je 28,25 UAH/1 USD.

© Autorské práva vyhradené

275 debata chyba
Viac na túto tému: #MMF #Ukrajina #hrivna #Volodymyr Grojsman
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy