Priniesli voľby zmeny? V tejto chvíli sa to ešte ťažko dá povedať. Dvere 5 800 volebných miest sa zavreli iba v nedeľu o siedmej hodine večer. Predbežné výsledky budú v nasledujúcich hodinách a dňoch prebleskovať médiami, ale na definitívne oficiálne výsledky si možno počkáme až do 7. novembra. To je podľa zákona termín pre Ústrednú volebnú komisiu Bosny a Hercegoviny. Až potom by sa mali začať plniť lehoty na vytvorenie nových orgánov vládnej moci.
Tento štát je nositeľom mnohých bizarných, prinajmenšom európskych rekordov. V nedeľu mohlo vyše 3,3 milióna voličov hlasovať o rozdelení až 518 funkcií v štáte a jeho dvoch entitách – Federácii BaH a Republike srbskej a v dištrikte Brčko. Priamo volili troch členov (Bosniaka, Srba a Chorváta) Predsedníctva BaH, čo je kolektívna hlava štátu. Ďalej rozhodovali o zložení Poslaneckej snemovne parlamentu BaH, dvojkomorových parlamentov Federácie BaH a Republiky srbskej a parlamentov desiatich kantónov vo federácii. Okrem toho volili prezidenta a viceprezidentov Republiky srbskej. Voliči si mohli vybrať zo 7 498 kandidátov na volebných listinách 58 politických strán, 36 koalícií a 34 nezávislých kandidátov.
Medzi pozorovateľmi volieb zo zahraničia je aj Josip Juratovič, člen Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, dlhoročný poslanec nemeckého parlamentu. Netajil sa svojou skepsou: "Žiaľ, politické štruktúry v BaH ešte stále získavajú hlasy šírením strachu, vojnových hrozieb, vyťahovania tém z minulosti, a nie vďaka tomu, čo strany ponúkajú do budúcnosti.“
Pravda, skúsenosť voličov a výskum mimovládnej organizácie Zašto ne (Prečo nie) hovoria, že napríklad v aktuálnom volebnom období 2014 – 2018 splnilo deväť strán, ktoré tvoria až doteraz vládne koalície na úrovni štátu alebo dvoch entít, iba 32 sľubov z 966, s ktorými išli do volieb.
"Sme najbiednejšia krajina Európy a potrebujeme 60 rokov, aby sme s našou úrovňou ekonomického rastu dosiahli priemer Európskej únie,“ hovorí Žarko Papič, riaditeľ Iniciatívy za lepšiu a humánnejšiu inklúziu.
"Verte, ľudia už málokedy nakupujú na trhu zeleninu a ovocie na kilogramy. Kúpia si jednu mrkvu, jednu cibuľu, jednu papriku…“ sťažuje sa Ružica Mišičová, predavačka na trhu v Doboji. Známa ekonómka Svetlana Ceničová hovorí, že "ekonomické reformy sa iba simulujú, ľudia kvôli veľkej nezamestnanosti masovo odchádzajú z krajiny, pritom vzniká nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a jediné, čo sa zväčšuje, je administratíva“. Podobne ako ona mnohí smerodajní ľudia upozorňujú, že stagnuje prístupový proces do EÚ.
"Táto generácia politikov by naozaj mala odísť z politickej scény a či to urobí na základe vlastnej vôle, alebo ju k tomu prinútia ľudia – to uvidíme,“ hovorí profesor Miodrag Živanovič z Filozofickej fakulty v Banja Luke.
Nádej na zmeny k lepšiemu sa teda nespája s týmito voľbami. Skôr s veľkými demonštráciami nespokojnosti v uplynulých týždňoch a mesiacoch v Banja Luke a Sarajeve v súvislosti s neobjasnenými vraždami dvoch mladých ľudí. Dženana Memiča zavraždili už pred dvoma rokmi a polícia i súdy sa pokúsili nanútiť verejnosti názor, že mladý človek sa stal obeťou automobilovej havárie. Nepodarilo sa, fakty vyšli na povrch. Podobne to bolo aj v prípade Davida Dragičeviča v Banja Luke. V oboch prípadoch padá na políciu podozrenie z účasti na ich vražde. V Banja Luke už 194 dní – vrátane 40-tisícovej demonštrácie v predvečer volieb – protestujú ľudia za právo a spravodlivosť pre Davida i Dženana.
Spisovateľ a publicista Ahmed Bursač sa pýta, či toto prebudenie občanov a ich odpor môžu zmeniť situáciu. "Dúfam, že áno. Myslím si, že nedeľňajšie voľby podstatne nezmenia situáciu v Bosne a Hercegovine. Ale tieto protesty môžu prerásť do vážneho občianskeho odporu, ktorý môže pohnúť vecami dopredu,“ hovorí Bursač.