"Veľkými písmenami mohli napísať: KONAJTE TERAZ, IDIOTI. Ale musia to povedať vo faktoch a v číslach,“ uviedla pre televíziu BBC Kaisa Kosonenová z organizácie Greenpeace, ktorá v juhokórejskom Inčchone sledovala stretnutie Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC).
Bezprecedentné kroky
Jeho 91 účastníkov vyhodnocovalo, akým spôsobom sa dajú dosiahnuť ciele Parížskej dohody z roku 2015. V nej sa vlády dohodli, že udržia zvyšovanie globálnej priemernej teploty výrazne pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a že budú pokračovať v úsilí o obmedzenie tohto zvyšovania na 1,5 stupňa Celzia.
Vedci v správe, ktorú vypracovali, pripomínajú, že záleží na každom malom oteplení. Ak sa teplota bude zvyšovať, povedie to k nárastu hladiny morí, vymieraniu živočíšnych druhov, väčšiemu počtu ľudí žijúcich v chudobe a častejším a ničivejším výkyvom počasia. „Oteplenie o 1,5 stupňa či vyššie zvyšuje riziko spojené s dlhotrvajúcimi alebo nezvratnými zmenami,“ uviedol podľa denníka Financial Times Hans-Otto Pörtner, spolupredseda pracovnej skupiny IPCC pre dosahy zmien klímy.
Panel tvrdí, že sú potrebné bezprecedentné kroky, aby oteplenie nebolo vyššie ako o 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnou érou. Do roku 2030 je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov o 45 percent. V roku 2050 by už malo ľudstvo produkovať nulovú úroveň skleníkových plynov. Znamená to, že ich množstvo, ktoré vypustí do atmosféry, nesmie presiahnuť úroveň, ktorú sa z nej odčerpá, alebo ktoré z nej zmizne prírodnými procesmi. V takom prípade by ťažba uhlia prakticky mala zaniknúť a do roku 2050 je potrebné, aby okolo 85 percent elektriny pochádzalo z obnoviteľných zdrojov.
Časovaná bomba
"Táto správa nie je budíček. Je to tikajúca časovaná bomba. Klimatickí aktivisti desaťročia vyzývajú lídrov, aby preukázali zodpovednosť a okamžite konali, ale ledva sme sa dotkli toho, čo je potrebné urobiť. Ak opäť zlyháme, bude to zrada planéty a budúcich generácií,“ povedala pre televíziu Al-Džazíra Gro Harlem Brundtlandová, bývalá nórska premiérka, ktoré momentálne predsedá organizácii The Elders (Starší), ktorú založil Nelson Mandela.
Ekologickí aktivisti pritom tvrdia, že text správy, ktorú autori predstavia na decembrovom klimatickom summite v Katoviciach, je v skutočnosti veľmi konzervatívny. Podľa denník Guardian sa ho štáty ako Saudská Arábia či USA, ktoré ťažia fosílne palivá, snažili zmierniť. Vedci uviedli, že zo správy nič dôležité nevypadlo.
Parížska dohoda o klimatických zmenách dostala ťažký úder, keď vlani americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho krajina z nej vystupuje. Vo viacerých štátoch sa tiež politici snažia zachovať aspoň na istej úrovni ťažbu uhlia, keď argumentujú, že by sa stratili pracovné miesta. Zameranie sa na obnoviteľné zdroje a nové technológie však, naopak, môže vytvoriť nové možnosti zamestnania.
"Je to mimoriadna výzva, aby sme zostali pri zvýšenej teplote o 1,5 stupňa. Najmä, ak vieme, že si to vyžaduje pomerne rýchle a dramatické obmedzenie skleníkových plynov. Súčasné sľuby krajín vyplývajúce z Parížskej dohody nie sú v tomto dostatočné,“ reagoval pre Pravdu Robert Falkner, riaditeľ výskumu v Granthamovom inštitúte pre klimatické zmeny a prírodné prostredie. "Na druhej strane sme však pokročili v tom, že krajiny viac dodržiavajú to, k čomu sa zaviazali. Okrem Parížskej dohody sa štáty viac sústreďujú na legislatívu a regulácie v oblasti klimatických zmien. Vytvára to lepší základ pre medzinárodné kroky. To je rozdiel oproti minulosti,“ uviedol Falkner, ktorý pôsobí na London School of Economics.