Šéf CSU Horst Seehofer, ktorý je súčasne ministrom vnútra v Merkelovej vláde, dúfal, že svojou protiimigrantskou rétorikou a kritikou liberálnej azylovej politiky kancelárky odvráti hrozbu vzostupu krajnej pravice v Bavorsku. Jeho stratégia však zlyhala. Xenofóbna a euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa bez problémov prvý raz prebojovala do bavorského krajinského snemu. CSU pritom výrazne oslabil odlev liberálnejších voličov, ktorých Seehoferov radikálny kurz nahnal do náručia Zelených. CSU, ktorá po desaťročia zvykla vládnuť sama, si tak teraz bude musieť hľadať koaličného partnera.
Mníchovské turbulencie by však podľa lídra CDU nemali rozkývať vládu v Berlíne. „Budeme sa snažiť, aby koalícia mohla aj naďalej robiť svoju prácu stabilným spôsobom napriek niektorým pripomienkam, ktoré zazneli,“ povedal Seehofer s odkazom na výroky viacerých politikov CSU, ktorí volebný neúspech svojej strany a nárast popularity AfD pripísali rozhodnutiu Merkelovej z roku 2015 vpustiť do krajiny takmer milión žiadateľov o azyl. Na novinársku otázku, či nezvažuje svoj odchod z postu predsedu CSU, Seehofer odpovedal: „Nebudem sa zapájať do diskusií o personálnych otázkach.“ Na druhej strane pripustil, že „problematický“ volebný výsledok CSU si bude vyžadovať „isté zmeny“.
Napriek tomu, že Seehofer odmieta debatovať o svojej politickej budúcnosti, diskusia o nej sa už rozbehla. Bývalý minister dopravy za CSU Peter Ramsauer vyhlásil, že po trpkých volebných stratách sa vedenie strany otázke zodpovednosti nemôže vyhnúť. V prípade výmeny na čele CSU by sa podľa neho novým predsedom mal stať bavorský premiér Markus Söder, ktorého v pondelok vedenie strany znovu nominovalo za predsedu krajinskej vlády.
Do vnútornej diskusie CSU sa začínajú zapájať aj politici sesterskej Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Personálne dôsledky a tiež zmenu vo vystupovaní CSU odporučil napríklad premiér Šlezvicka-Holštajnska Daniel Günther. Chyby podľa neho robili rovnako Seehofer, ako aj Söder. Ešte ostrejšie sa od Seehofera dištancoval Volker Bouffier, premiér Hesenska, ktorého o dva týždne tiež čakajú krajinské voľby, pričom prieskumy naznačujú, že jeho CDU zaznamená nemalé straty. Bouffier obvinil lídra CSU, že poškodil imidž celého konzervatívneho bloku.
Búrlivé dozvuky majú bavorské voľby aj v ďalších stranách. V SPD, ktorá dosiahla najhorší výsledok od druhej svetovej vojny a neprestajne jej klesajú preferencie aj v celonemeckých prieskumoch, znovu silnejú hlasy, že by sociálni demokrati mali opustiť Merkelovej vládu. Šéfka SPD Andrea Nahlesová pripustila, že „niečo sa musí zmeniť“. Vplyvný predseda mladých sociálnych demokratov Kevin Kühnert bol konkrétnejší: „Buď skúsime ešte raz priviesť koaličných partnerov k rozumu, alebo pôjdeme.“
O tom, že riziko odchodu SPD do opozície berie CDU vážne, svedčia slová jej podpredsedu Thomasa Strobla, podľa ktorého by v takom prípade nemuseli nutne nasledovať predčasné voľby, ale dalo by sa vyjednávať o inom vládnom zložení.
V CDU sa debatuje aj o tom, či je správne, že dlhoročná šéfka strany Merkelová sa na decembrovom zjazde chystá znova kandidovať na tento post. Vplyvní spolustraníci jej zatiaľ väčšinou vyjadrujú podporu. Čoraz viac poslancov však už požaduje, aby zjazd priniesol jasné zmeny. Svoju nespokojnosť so súčasným stavom dala väčšina z nich najavo už koncom septembra, keď nečakane proti vôli Merkelovej zvolili za šéfa poslaneckej frakcie v Bundestagu Ralpha Brinkhausa, a nie kandidáta, ktorého uprednostňovala šéfka CDU.
Percentá hlasov v 2018 a 2013
2018 | 2013 | |
CSU | 37,2 | 47,7 |
Zelení | 17,5 | 8,6 |
Slobodní voliči | 11,6 | 9,0 |
AfD | 10,2 | nekandidovala |
SPD | 9,7 | 20,6 |
FDP | 5,1 | 3,3 |