Podľa agentúry Interfax dosahuje vystavený účet sumy 1,2 miliardy eur. Miestne úrady nevylučujú, že budú čiastku súdne vymáhať.
Obeťami stalinských represií sa v Estónsku podľa komisie stalo takmer 50 000 ľudí, ďalších 400 000 zvolilo emigráciu. Tieto straty vládna komisia označila za genocídu. Následkom sovietskej nadvlády je znečistenie vôd a ovzdušia, nútená kolektivizácia a nezodpovedné využívanie nerastného bohatstva.
Podiel Estóncov na celkovom počte obyvateľov sa znížil z 89 percent v roku 1939 na 61 percent v roku 1989. Životná úroveň, v medzivojnovom období nezávislosti porovnateľná s Fínskom, sa znížila, rovnako ako dĺžka života.
Výzvy na uplatnenie nároku na škody spôsobené nadvládou ZSSR zaznievajú aj v ďalších pobaltských štátoch, najmä v Litve. Odhady sú v porovnaní s Estónskom oveľa väčšie, pohybujú sa okolo 30 miliárd dolárov. Rusko nároky bývalých sovietskych republík odmieta.
Červená armáda obsadila Pobaltie v roku 1940 na základe tajného dodatku k zmluve o neútočení s nacistickým Nemeckom. Po obsadení vypísal okupačný režim voľby, ku ktorým boli pripustené len prokomunistické strany. Takto zložený parlament potom schválil pripojenie k ZSSR.