Ariel Cohen: Chápem Izrael, ale Trump sa sústredil na voľby a Čínu

"Každý politický líder presadzuje záujmy svojej krajiny. Aj pre Vladimira Putina je prvoradým Rusko. Prezident Donald Trump sa dnes usiluje o zmeny zabehaných pravidiel, ale aj o úplné zrušenie niektorých z nich,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Ariel Cohen z konzervatívneho inštitútu Heritage Foundation vo Washingtone. Ako vedúci výskumný pracovník pre ruské a euroázijské štúdie a medzinárodnú energetickú politiku sa zúčastnil na 16. tohtoročnom fóre Dialógu civilizácií na gréckom ostrove Rodos.

16.10.2018 13:00
Ariel Cohen Foto: ,
Expert na medzinárodné vzťahy Ariel Cohen z konzervatívneho inštitútu Heritage Foundation vo Washingtone.
debata (12)

Aký záujem má Turecko na aktivitách v Sýrii?

Ankara chce, aby sunnitská väčšina získala moc v Sýrii. A to bol aj dôvod, prečo Turci podporovali rôzne islamské sily vrátane radikálnych islamistov.

Nebol to však jediný dôvod.

Určite nie, pretože tým ďalším bola snaha Ankary zabrániť vzniku kurdskej autonómie, rovnako ako nedopustiť územné prepojenie sýrskych a irackých Kurdov.

Aký dôvod angažovať sa v sýrskej vojne má Rusko?

V prvom rade je to podpora režimu Bašára Asada, jeho zotrvanie na čele štátu. V neposlednom rade Moskva sleduje hlbšie zapustiť korene v Sýrii, upevniť si svoje vojenské základne – Rusi nad celou oblasťou roztvorili raketový dáždnik. Preniknúť podeň síce možno, ale treba rátať s následkami. Znamená to ruskú dominanciu nielen nad Sýriou, ale podľa dostrelu ruských rakiet aj nad Izraelom či napríklad Cyprom.

Môže sa dodávka komplexov S-300 po tragédii s ruským prieskumným lietadlom Il-20 negatívne odzrkadliť na riešení sýrskeho problému?

V každom prípade to zhoršuje situáciu. Veď do rozmiestnenia ruských raketových komplexov v Sýrii zaujímal Izrael viac-menej neutrálny postoj. Na základe dohody Netanjahua s Putinom mal Izrael čiastočne voľnú ruku v akciách na sýrskom území. Je však očividné, že Moskva jednostranne zmenila zabehaný režim a teraz musíme čakať, aké budú nové pravidlá hry.

Myslíte si, že Rusi použijú v Sýrii sofistikované zbraňové systémy S-300?

Na jednej strane je to politický krok Moskvy, ale na druhej strane spomínanými raketami roztvorila ochranný dáždnik nielen nad sebou, ale aj nad Iránom podporujúcim hnutie Hizballáh. Existujú životné záujmy, ale aj záujmy, ktoré nie sú z kategórie životné. Veľmi dobre si viem v tejto súvislosti predstaviť, čo znamená pre Izrael prvý pojem. Teda životne dôležité záujmy.

Môžete byť konkrétnejší?

Ak teda, nedaj Boh, zajtra zmizne z mapy sveta Blízky východ, tak Rusko aj USA môžu úplne pokojne naďalej existovať, prekvitať. Obe krajiny majú totiž o. i. dostatok plynu aj ropy. Stratu by oželeli napriek tomu, že oblasť je vďačným odbytiskom ich zbraní. Pre Izrael to však znamená niečo celkom iné. Rozmiestnenie tisícov iránskych rakiet v Sýrii a v Libanone ohrozuje samotnú existenciu židovského štátu. Tým skôr, že Irán otvorene plánuje vymazanie Izraela z povrchu zeme. A Teherán robí preto všetko. Ak použije spomínané rakety, bude to znamenať strašnú vojnu.

Veľa sa hovorí o útoku a páde poslednej bašty islamských teroristov v severozápadnom sýrskom meste Idlib a jeho okolí. Bude?

Skôr ako sa tak stane, časť teroristov využije možnosť opustiť oblasť a kto odmietne, toho fyzicky zlikvidujú.

Kde sa však podejú všetci radikáli, ktorí sa dajú na nútený ústup cez vytvorené koridory?

Je to veľmi zložitý problém. Aj pre Moskvu. Po rusky hovoriacich ozbrojencov je v Idlibe niekoľko tisíc. Pochádzajú nielen z Ruska, zo severného Kaukazu, ale aj zo strednej Ázie, z Kazachstanu, Uzbekistanu či z Tadžikistanu. Týchto ľudí treba nájsť a prevychovať.

Veríte v ich prevýchovu?

(Bez odpovede – pozn. red.)

Neohrozuje politika amerického prezidenta známa ako Amerika v prvom rade vzťahy s Európou a s Ruskom?

Donald Trump sa riadi princípom, podľa ktorého každý líder presadzuje záujmy svojej krajiny. Napokon aj pre Vladimira Putina je prvoradým Rusko. Prezident USA sa dnes usiluje o zmeny zabehaných pravidiel, ale aj o úplné zrušenie niektorých z nich. Rokuje o možnostiach s cieľom dosiahnuť nové pravidlá vo vzájomných vzťahoch na svetovej scéne. Spočiatku sa riadil logikou, podľa ktorej sa orientoval na ľahšie dosiahnuteľné ciele. Napríklad v prípade susedov, akými sú Kanada a Mexiko. A situácia sa zlepšila v prípade všetkých troch krajín. Išiel aj ďalej za hranice USA, keď pôvodne napäté vzťahy s KĽDR dokázal zmeniť na rokovania.

S Pekingom to však bude mať Trump ťažšie.

Určite, pretože Čína je veľmoc nielen z ekonomického ale aj politického hľadiska. V prípade vzťahov s Európou už napríklad rokoval so Jeanom-Claudeom Junckerom, v súčasnosti predsedom Európskej komisie, a potvrdil záujem o dialóg s úniou. Usiluje sa ním zmeniť existujúcu rovnováhu v rámci jeho tzv. reálpolitiky, a to bez vojny.

Evidentne však badať, že Trump vo svojich prejavoch podriadil všetko predvolebnej kampani a blížiacemu hlasovaniu.

Pre prezidenta USA sú dnes voľby životne dôležité. Ak by sa totiž po nich zmenila rovnováha síl, tak jeho administratíva bude čeliť silnému tlaku demokratov. Navyše sme svedkami zhoršujúcej sa situácie v rámci vnútropolitickej konkurencie v USA. V minulosti bolo napríklad nepredstaviteľné, aby súd riešil v prípade nominanta na kreslo v Najvyššom súde USA jeho vylomeniny z čias stredoškolských štúdií. Ak niekto tvrdí, že nič podobné nerobil, tak alebo klame, alebo nestojí za nič.

Z čoho má prezident USA obavy predovšetkým?

Dnes sme svedkami veľmi tvrdého zápasu. Ak totiž Trump dopustí v Snemovni reprezentantov, dolnej komore Kongresu, väčšinu Demokratickej strany, tak sa dočká vyšetrovania nielen členov jeho rodiny, ale aj jeho spojencov. Jednoducho nekonečných výsluchov a skloňovania impeachementu.

Ukazuje sa, že v prípade vzťahu k Rusku sa prezidentov postoj diametrálne líši od postoja administratívy.

Je to tak. Prezident presadzuje dohodu s Moskvou a pokračuje v konfrontácii s Pekingom. A to preto, lebo Čína, vyjadrujúc sa už historickým výrokom Nikitu Chruščova, môže „dohnať a predbehnúť Ameriku“. Chruščovovi ani Brežnevovi sa to nepodarilo. A čo, keď to vyjde Si Ťin-pchingovi, čínskemu prezidentovi?

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Vladimir Putin #Donald Trump #ariel cohen