Na Tatra Summite ste na sociálnej sieti Twitter napísali, že vás zaujala debata o potrebe regulácií pre veľké technologické spoločnosti. V čom by mala spočívať?
Z protimonopolnej práce, ktorou sa zaoberám, spomeniem, že sme riešili dva prípady postavenia Googlu a máme na stole tretí. Zaoberáme sa Amazonom a jeho daňami, rovnako je to so spoločnosťou Apple. Ale vidím limity toho, čo dokážeme urobiť. Namiesto prístupu regulovať všetko, čo sa dá, bez toho, aby sme vedeli, čo to prinesie, je lepšie vytvoriť mechanizmus pozorovania digitálneho vývoja. Aby sme vedeli zasiahnuť, ak bude potrebných viac regulácií. Naše ekonomiky sa vyvíjajú. Musíme byť schopní regulovať trh, ale nesmieme to prehnať.
Americký prezident Donald Trump sa sťažuje, že Európska komisia (EK) útočí na spoločnosti z USA. Nie ste nervózna z napätia v obchodných vzťahoch medzi Spojenými štátmi a EÚ?
Keď sa pozriete na štatistiky, uvidíte, že nie sme zameraní proti niekomu. Netlačíme viac na nejaké spoločnosti len preto, že sú z USA. Zistíte to, keď sa pozriete na našu prácu. Je tu však aj iná časť príbehu. Nemyslím si, že Google je úspešná firma, lebo je z Ameriky. Darí sa jej, lebo ľudia majú radi jej produkt. Keď sa pýtam dcéry, prečo si hľadá veci na Googli, nepovie, že je to preto, lebo je to americká spoločnosť. Ale preto, že funguje. Musíme si to uvedomiť. V prípade, že riešime, či niekto získa nepovolenú pomoc štátu, nerobíme to preto, že ide o firmy zo Spojených štátov. Nadnárodné spoločnosti sa zaoberajú rôznymi vecami a hľadajú spôsoby, ako si presúvať zisky. Musíme sa pozrieť, čo je tu naozaj v stávke, nie riešiť to, pod akou vlajkou firmy fungujú.
Zaoberáte sa prípadmi veľkých spoločností, ktoré majú k dispozícii prakticky nekonečné finančné možnosti a najlepších právnikov. Aký veľký je ich tlak?
Mám okolo seba ľudí, ktorí nie sú len dobrí v tom, čo robia, ale sú aj zanietení pre svoju prácu. Radíme sa s naším nezávislým právnym servisom, ale tiež s nezávislým hlavným ekonómom. Keď riešime spoločnosti, ktoré majú toľko peňazí, ako je dánsky hrubý domáci produkt, tak si predstavujem 500 miliónov Európanov, ktorých zastupujem. Takúto myšlienku pokladám za veľmi pôsobivú.
Hovorili ste o amerických spoločnostiach a že boj s nimi nie je váš cieľ. Ale firmy ako Google či Apple predstavujú globalizáciu, ktorá je neraz synonymom pre USA. Ako vážne beriete hlasy, že ste protiamerická?
Veľmi vážne. Je absolútne zásadné, aby sme ku každému pristupovali rovnako. Musíte byť veľmi pozorný, aby sa neférový prístup nejako neprejavil na vašej práci. Aj v EÚ je to mimoriadne dôležité. Aby to bolo rovnaké s verejnými a súkromnými spoločnosťami, s firmami z nových a starých členských štátov, z malých a veľkých krajín, z východu, zo západu, z juhu aj zo severu. Máme oveľa viac prípadov európskych spoločností ako tých z USA.
Čo je však cieľom EÚ pri veľkých technologických spoločnostiach ako Google či Apple. Chceme, aby platili viac daní? Mali by sme sa snažiť mať európsky Google alebo Amazon?
Nemyslím si, že máme nejaký konečný cieľ. Ani nevieme, či obrovské spoločnosti dneška prežijú do budúcnosti. Už teraz hovoríme o kvantových počítačoch, ktoré dokážu veci mimo našej dnešnej predstavivosti, blokchainové kódovanie urobí všetko oveľa bezpečnejšie. Takže nevieme, čo bude v budúcnosti. Ale čo je potrebné, musíme urobiť teraz. Spravodlivejšie rozdelenie daní, znižovanie nerovnosti prinesie budúcnosť, v ktorej chceme žiť.
Veľmi zjednodušene. Ak budeme mať viac peňazí zo zdaňovania veľkých technologických spoločností, vieme lepšie riešiť príjmovú nerovnosť, ktorá je, zdá sa, jednou z hlavných tém, na ktorých sa živí populizmus?
Je to na tom, koho si ľudia zvolia do vlád. Je na každom členskom štáte, aby prijal toto rozhodnutie, Môžeme na európskej úrovni umožniť spravodlivejšie zdaňovanie, ale je na národných vládach, aké vysoké budú dane a čo urobia s príjmami. Nebude to v každom štáte rovnaké. Ale, samozrejme, ak nejaká krajina vidí, že má vyššie príjmy, môže si povedať, že ich použije napríklad na zlepšenie vzdelávania pre deti zo znevýhodneného prostredia alebo na lepšie školy. Aby každý mal väčšiu šancu pri vstupe do života.
Bol by slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič dobrým šéfom eurokomisie? Má šancu?
Určite viem, že je to skvelý priateľ. Čo sa týka jeho šancí, je veľmi ťažké to predpovedať. Za najbližších desať mesiacov sa v krajinách únie koná deväť volieb. Je možné, že tu budeme mať premiérov, ktorí si budú hľadať prácu. Záujemcov o kreslo šéfa eurokomisie bude asi viac, ako je ich teraz.
Vy by ste tiež mali záujem?
Mnoho ľudí to nechce počuť, ale povedala som, že by som rada pokračovala v tom, čo robím. Mám pocit, že je to rozrobená práca. Chcela by som vidieť, ako zavedieme potrebné regulácie, ktoré budú mať dosah na digitálny trh. Takže všetko, čo súvisí s dátami, digitalizáciou a technológiami by bola jedna priorita. Je to niečo, čo formuje nielen naše ekonomiky, ale aj fungovanie spoločnosti. Tiež chcem pokračovať v zameraní sa na klimatické zmeny, keď sme v stave, že Európa preberá svoju zodpovednosť za ne. Ďalšou vecou je, že som požiadala tri významné osobnosti, jednu z ekonomického prostredia, druhú, ktorá sa zaoberá konkurencieschopnosťou, a tretiu so zameraním na technológie, aby sa pozreli, či potrebujeme nové regulácie. Svoju správu zverejnia v marci na budúci rok. Je veľmi pravdepodobné, že po nej budú nasledovať ďalšie kroky. A tiež by som chcela, aby fungoval návrh dohody medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom, aby sme posilnili postavenia národných protimonopolných úradov. Je veľmi dôležité, aby tieto organizácie boli dostatočne nezávislé a mali k dispozícii potrebné zdroje a nástroje, aby chránili spotrebiteľov na národných trhoch.
Raz ste povedali, že je potrebné vziať si od sociálnych sietí späť demokraciu. Pokladáte ich za taký problém?
Sú súčasťou demokracie. Sociálne médiá dokážu skvelé veci. Ale za posledné roky sme svedkami toho, že sa nemôžeme na ne spoliehať, keď chceme nielen diskutovať, ale sa aj počúvať. Je tu príliš veľa kriku. Je zložité počúvať iných a zmysluplne debatovať, keď ľudia na seba vrieskajú. Mali by sme sa tiež zamyslieť nad tým, čomu veriť. Myslím, že ľudia klamú, odkedy existujú. Ale problém dneška je to, že lži sa šíria oveľa rýchlejšie. V zložitých spoločnostiach, v ktorých žijeme, majú aj oveľa väčšie následky. Hovoríme, že ak je niečo príliš dobré, nebude to pravda. Ale podobný filter potrebujeme aj pri zlých príbehoch. Je to demokratická zručnosť, aby sme dokázali rozoznať lži, ktoré nás nútia myslieť si, že svet sa rúti do záhuby. A že na ničom už nezáleží, len by sme sa mali starať o svoju záhradku a o nič iné. Budeme mať však voľby do europarlamentu. Na Slovensku bola účasť nízka. Ani v Dánsku nie je vysoká. Ale predsa len oveľa vyššia ako u vás (na Slovensku bola v roku 2014 účasť 13 percent, v Dánsku 56,4). Preto hovorím, choďte voliť.