Plán dohodnutý na septembrovom summite lídrov oboch Kóreí počíta s pozastavením vojenských cvičení, zavedením bezletovej zóny v okolí hranice a postupným odstraňovaním mín a strážnych stanovíšť z demilitarizovaného pásma. Bezletová zóna by mala platiť od 1. novembra.
Spojené štáty sa však obávajú, že príliš rýchle otepľovanie vzťahov medzi Severnou a Južnou Kóreou môže skomplikovať medzinárodné snahy o ukončenie jadrového programu Pchjongjangu.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo vyjadril „nespokojnosť“ s dohodou počas telefonického rozhovoru, uviedla šéfka juhokórejskej diplomacie Kang Kjong-wha. Ide o ojedinelé priznanie nezhôd medzi týmito dvoma spojencami, píše Reuters. Podľa spomínaných dvoch zdrojov je bezletová zóna pre USA problematická, pretože by prakticky bránila cvičeniam priamej leteckej podpory pozemných síl, na čo upozornil aj Pompeo v telefonáte s juhokórejskou ministerkou.
Oba kórejské štáty by mali podľa plánu tiež stiahnuť všetky strelné zbrane zo Spoločnej bezpečnostnej zóny (JSA) v Pchanmundžome, znížiť počet tam nasadených vojakov na 35 na každej strane demarkačnej línie a vymeniť si informácie týkajúce sa sledovacích zariadení. Návštevníci z Južnej a Severnej Kórey a turisti zo zahraničia by mali mať v JSA zaručený voľný pohyb.
Tieto opatrenia majú obe Kórey uskutočňovať s podporou Veliteľstva síl OSN. Ich realizácia by mala premeniť pohraničnú zónu na „miesto mieru a zmierenia“, uviedlo juhokórejské ministerstvo obrany.
Na Kórejskom polostrove oficiálne stále panuje vojnový stav. Boje z rokov 1950–1953 totiž ukončilo len prímerie a k podpisu mierovej zmluvy nikdy nedošlo.