Ukrajina vs. Rusko: Proti hladomoru stojí názor o hlade

Je to zápas o slovíčka, v ktorom sa iskrí medzi dvomi susedmi. Kyjev rozpráva o hladomore, naopak, Moskva hovorí o hlade. Obe strany sa už dlhé roky sporia o to, ako označiť obdobie rokov 1932 – 1933, keď vo vtedajšom stalinskom Sovietskom zväze zomrelo veľa ľudí, pretože nemali čo dať do úst. Kým Ukrajina trvá na tom, že išlo o genocídu jej obyvateľov, Rusko popiera slová o ich zámernom vyhladovaní.

22.10.2018 11:00
Hladomor na Ukrajine Foto:
Ukrajina označila hladomor z 30. rokov spôsobený stalinovským režimom za genocídu.
debata (205)

Budúci mesiac si Ukrajinci pripomenú 85. výročie tragických udalostí. Rusi v tom vidia ako každoročne v novembri vytĺkanie protiruského kapitálu.

Kyjevská garnitúra prezidenta Petra Porošenka sa snaží, aby čo najviac krajín označilo zomieranie Ukrajincov za genocídu. Pochvaľuje si, že tento mesiac to urobil americký Senát, ktorý prijal príslušný návrh rezolúcie.

Je to však len názor hornej komory Kongresu USA. „Americká vláda neuznáva ukrajinský hladomor za ,genocídu', označuje to za kriminálny čin stalinistického režimu. A Európska únia používa výraz desivý zločin,“ poznamenalo Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. Rozhlas podotkol, že Ukrajina (ktorá je samostatná už viac ako štvrťstoročie), doteraz získala pre názov genocída len okolo 15 štátov na celom svete.

Mimochodom, kým vo Washingtone uspel Porošenkov tábor medzi senátormi, v Jeruzaleme to zjavne vidia inak. Návrh jedného poslanca o rezolúcii o genocíde dlhé mesiace leží ladom. Kyjev sa usiloval zákulisnou diplomaciou aj verejnými vyhláseniami zatlačiť, aby to Kneset schválil, ale nepochodil. „Izraelský parlament sa nazdáva, že o záležitostiach minulosti by nemali rozhodovať politici, ale experti v rámci odbornej diskusie,“ povedal podľa agentúry Interfax-Ukrajina jeden z členov vlády Zeev Elkin.

O tomto vyhýbavom (či skôr odmietavom) postoji zverejnil väčší text izraelský mienkotvorný denník Jerusalem Post. Oslovení experti súhlasili, že to, čo dialo v rokoch 1932 – 1933, bola obrovská tragédia, ale na druhej strane upozornili na iný, aktuálny rozmer vnímania histórie v určitých kruhoch. Noviny doslova varovali pred posilnením antisemitských konšpiračných teórií. „Ukrajinskí nacionalisti zneužívajú hladomor a tvrdia, že veľa Židov v sovietskom vedení je za to zodpovedných,“ povedala pre Jerusalem Post expertka Irena Cantorovichová z univerzity v Tel Avive. „Veľa Židov zomrelo na hladomor; nevyberal si toho, kto pôjde preč,“ dodala.

Cantorovichová sa nepriamo zmienila aj o tvrdení Porošenka, že hrôza z obdobia 1932 – 1933 bola porovnateľná s masovým vyvražďovaním Židov nacistami počas druhej svetovej vojny: „Ukrajinci sa nazdávajú, že je to forma genocídy, ale nemyslím si, že to treba prirovnávať k holokaustu. Nie je to rovnaké, Ukrajinci neboli zvlášť vyberaní spôsobom, ako vraždili Židov, pretože sú Židia.“

Proti prijatiu návrhu rezolúcie v Knesete sa postavil aj renomovaný riaditeľ Strediska Simona Wiesenthala, ktoré vedie kampaň proti antisemitizmu a snaží sa vypátrať posledných žijúcich vojnových zločincov z nacistickej éry. „Od rozpadu Sovietskeho zväzu sa začalo tvrdiť, že komunizmus je rovnaký ako nacizmus. Potom ak komunizmus rovná sa genocída, tak boli židovskí komunisti, potom Židia spáchali genocídu. Toto je spôsob podkopávania holokaustu,“ zdôraznil šéf strediska Efraim Zuroff.

Obete z rokov 1932 – 1933 si plánujú uctiť na Ukrajine koncom novembra. Po minuloročnej skúsenosti sa dá predpokladať, že sa znovu zaiskrí medzi Kyjevom a Moskvou. Porošenko pred necelým rokom vyzval Rusko, aby sa kajalo za to, čo sa vtedy stalo Ukrajincom. „Obviňovať Rusko za hladomor je podľa mňa jezuitská logika. Hovoriť, že Rusko vyprovokovalo hladomor, aby spáchalo genocídu ukrajinského národa, je jednoducho amorálne,“ reagoval vtedy Vladimir Džabarov, podpredseda zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu.

Nová slovná prestrelka medzi Ukrajinou a Ruskom sa dá takmer isto očakávať približne o päť týždňov. V Kyjeve tradične naplánovali pietne podujatia na 28. november.

Ruský pohľad na udalosti v rokoch 1932 – 1933

  • V Moskve odmietajú označenie hladomor a zvlášť nesúhlasia s tvrdením, že to bola genocída Ukrajincov; používajú termín hlad. Snažia sa pritom poukazovať na to, že obdobie hladu sa v krajine vyskytlo viackrát.
  • Pripomínajú, že dva ťažké roky zasiahli aj územie Bieloruska, severného Kazachstanu, Povolžia, južného Uralu a západnej Sibíri, čo podľa Ruska politické špičky na Ukrajine ignorujú. Obeťami sa stali príslušníci rôznych národností, preto snaha Kyjeva upriamiť pozornosť len na Ukrajincov má mať podľa Moskvy jedine účelové politické pozadie ako súčasť falošnej štátnej ideológie.
  • Rusko dôrazne odmieta údaje o počte mŕtvych, ktoré spomína Kyjev. Niekdajší ukrajinský prezident vyhlásil, že ich bolo až 10 miliónov. „Viktor Juščenko preukázal medvediu službu svojej krajine, keď trojnásobne zvýšil počet,“ poznamenal vtedy americký historik Timothy Snyder. Ústav demografie ukrajinskej akadémie vied uvádza, že obetí bolo 3,2 milióna. V Moskve si myslia, že aj toto číslo môže byť zveličené – prízvukujú, že časopis Expert zverejnil výsledky bádania, podľa ktorého v rokoch 1932 – 1933 zbytočne zomrelo v Sovietskom zväze dovedna zhruba 4,2 až 4,3 milióna ľudí, pričom približne 1,9 milióna z nich vychádzalo na Ukrajinu.
Zdroj: týždenník Argumenty i fakty

© Autorské práva vyhradené

205 debata chyba
Viac na túto tému: #Moskva #Kyjev #hladomor