Sudkyňa Jasna Galešičová zároveň Sanaderovi nariadila, aby do štátnej pokladnice vrátil 3,6 milióna chorvátskych kún (takmer polmilióna eur). Tie mal expremiér získať z provízií od rakúskej banky Hypo Alpe-Adria za dosiahnutie dohody o úvere pre Chorvátsko.
K predmetnej dohode došlo v 90. rokoch, kedy Chorvátsko viedlo vojnu za nezávislosť. Sanader, ktorý vtedy zastával funkciu námestníka ministra zahraničných vecí, bol v tejto súvislosti obvinený z obohacovania sa vo vojnovom konflikte. Politik na súde všetky obvinenia poprel.
Chorvátskeho expremiéra odsúdili v súvislosti s týmto prípadom už v roku 2012. Usvedčili ho vtedy z prebratia nelegálnej provízie od rakúskej banky Hypo Alpe-Adria za dohodnutie pôžičky. Rovnako mal vziať úplatok vo výške desať miliónov eur od maďarskej ropnej spoločnosti MOL za nevýhodnú privatizáciu bývalej chorvátskej štátnej ropnej spoločnosti INA.
Chorvátsky ústavný súd však v roku 2015 rozsudok v prípade Hypo Alpe-Adria zrušil a pre procesné chyby nariadil opakovanie súdneho konania.
Sanader podal demisiu ako premiér v júni 2009, v polovici svojho druhého funkčného obdobia, a to bez vysvetlenia. V decembri 2010, keď už čelil obvineniam v týchto kauzách, ušiel do Rakúska. Tam ho ale zatkli a nasledujúci rok v júli vydali do Chorvátska, aby mohol byť postavený pred súd.