„Otázok je omnoho viac než odpovedí, a preto to bude dôležitá schôdzka. Bude nutné vysvetliť si veľa otázok,“ povedal v pondelok novinárom prezidentov hovorca Dmitrij Peskov.
Bolton v Moskve už o odzbrojovacích dohodách rokoval s tajomníkom bezpečnostnej rady Nikolajom Patruševom a ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom. Rusku podľa Patruševa záleží na zachovaní zmluvy INF z roku 1987, a rovnako aj na predĺžení zmluvy o strategických zbraniach (START), uzavretej roku 2010 v Prahe.
Jadrový raj nemusí byť taký vzdialený
Jadrový raj, ktorý Rusom sľúbil prezident Vladimir Putin, nemusí byť taký vzdialený, ako sa pred pár dňami mohlo zdať," glosoval najnovší vývoj pre Pravdu ruský vojenský analytik Alexandr Goľc. Ironicky tak narážal na apokalyptické vízie šéfa Kremľa, ktorý minulý týždeň varoval, že Rusko nanesie odvetný jadrový úder okamžite, keď sa presvedčí, že k jeho územiu smerujú rakety. „Agresor musí vedieť, že odveta je neodvratná a že bude zničený. My obete agresie ako mučeníci skončíme v raji a oni jednoducho zdochnú, pretože sa nestihnú ani kajať,“ dodal.
Pri terajších pravidlách hry by Rusko malo pol hodiny času, aby sa presvedčilo, či naň skutočne smerujú medzikontinentálne rakety. Podplukovníkovi Stanislavovi Petrovovi táto lehota v roku 1983 stačila, aby útok z USA, ktorý signalizoval systém skorého varovania, vyhodnotil ako falošný poplach, čím zabránil hroziacemu vypuknutiu jadrovej vojny.
Riziko omylu narastá
"Je pravdepodobné, že po vypovedaní INF v priebehu niekoľkých rokov dôjde k rozmiestneniu konvenčných a jadrových rakiet,“ povedal pre Pravdu Nikolai Sokov, expert na atómové zbrane.
"Hlavným problémom nie je, koľko ich bude, ale skôr fakt, že pri takýchto systémoch nezostáva veľa času na reakciu. Znamená to, že keď systém včasného varovania zaznamená vystrelenie rakety, zostáva veľmi málo času, alebo takmer žiadny, na overenie situácie či kontaktovanie druhej strany. V takýchto podmienkach pod veľkým tlakom je pravdepodobnejšie, že lídri pristúpia k protiútoku. Riziko omylu tým veľmi výrazne narastá,“ myslí si expert z Centra Jamesa Martina pre štúdie nešírenia zbraní hromadného ničenia v kalifornskom Monterey.
Analytik predpovedá dočasnú prevahu Ruska
Čo sa stane, ak dvojdňové rokovania bezpečnostného poradcu Bieleho domu Johna Boltona, ktorý v pondelok pricestoval do Moskvy, nepovedú k rozptýleniu podozrenia Američanov, že Rusko porušuje INF a Washington zmluvu vypovie? „Putin sľúbil okamžitú odpoveď,“ pripomína Goľc s tým, že ak americké podozrenia zodpovedajú skutočnosti, tak Rusko pomerne rýchlo rozmiestni rakety stredného doletu. „Ide o takzvané rakety Novator 9M729, ktoré sa podľa informácií amerických médií montujú na odpaľovacie zariadenia Iskanderov. Teoreticky to znamená, že tam, kde má Rusko komplexy Iskander, napríklad v Kaliningradskej oblasti, na samej hranici s NATO, môže relatívne rýchlo inštalovať rakety stredného doletu,“ spresňuje vojenský analytik.
„Treba si však uvedomiť, že táto prevaha Ruska bude iba veľmi dočasná,“ vysvetľuje Goľc a dodáva: „Skončí sa to tak, že Američania rozmiestnia svoje rakety stredného doletu v Európe a vrátime sa do strategickej situácie zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sovietske rakety stredného doletu nemohli doletieť do Washingtonu a New Yorku a Američania mali možnosť za šesť minút zasiahnuť Moskvu alebo Leningrad, dnešný Petrohrad.“
Môže dôjsť k napätiu medzi spojencami v NATO
Kde by Američania mohli rakety stredného doletu rozmiestniť? Goľc i Sokov tipujú, že najskôr v Poľsku a možno v Rumunsku. „Moskva už dávnejšie tvrdí, že zariadenia Mk41 protiraketového systému Aegis, ktoré sú už rozmiestené v Rumunsku a čoskoro majú byť inštalované aj v Poľsku, môžu odpaľovať nielen protirakety, ale aj okrídlené rakety zem-zem. Argument Američanov, že Mk41 nikdy neprešlo skúškami na vypúšťanie Tomahawkov, Rusko neakceptuje,“ hovorí ruský vojenský analytik.
Americký expert predpokladá, že vypovedanie INF a plány na rozmiestnenie rakiet stredného doletu v Európe, môžu vyvolať napätie medzi spojencami v NATO. „Staré zakladajúce krajiny, ako napríklad Nemecko či Belgicko, na rozdiel od osemdesiatych rokov len sotva budú chcieť, aby sa na ich území rozmiestnili rakety stredného doletu. Logickou voľbou tak môžu byť noví členovia aliancie, ako je Poľsko a možno Rumunsko, pričom pobaltské štáty pre svoju bezprostrednú blízkosť k Rusku prakticky neprichádzajú do úvahy,“ nazdáva sa Sokov.
Ďalekosiahle dopady
Vypovedanie zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu môže mať aj ďalekosiahly symbolický význam. „INF svojho času otvorila cestu dohodám, ktoré zaisťovali bezpečnosť vo svete posledných tridsať rokov,“ pripomína Goľc. „Tá najdôležitejšia z nich – Dohoda o znížení počtu strategických zbraní (START) je úzko prepojená s INF. Ak INF zanikne, tak zostane minimálna šanca, že sa START do roku 2021, keď vyprší jej platnosť, podarí predĺžiť. A to bude znamenať návrat k nekontrolovaným pretekom v jadrovom zbrojení,“ predpovedá ruský analytik.