Do cvičenia, ktorého námetom je „obnova suverenity spojeneckej krajiny po vonkajšej agresii“, sa zapojí všetkých 29 členských krajín NATO plus partnerské Fínsko a Švédsko. Medzi medzinárodnými pozorovateľmi sú aj zástupcovia Ruska a Bieloruska.
„Je to silná ukážka našich schopností a nášho odhodlania spolupracovať,“ poznamenal Stoltenberg. Pripomenul, že aliancia reagovala na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe najväčšími zmenami za posledných niekoľko desiatok rokov. Cvičenie Trident Juncture podľa neho tieto zmeny predstavuje.
Účastníci cvičenia budú rozdelení na „južné“ a „severné“ sily a budú sa striedať v úlohách „fiktívneho agresora“ a brániacich sa aliančných síl. Precvičovať budú schopnosť rýchleho posilňovania síl a vybavenia cez Atlantik a naprieč Európou. Spojenci budú trénovať v teplotách pod bodom mrazu a v zložitom teréne, aby boli pripravení na náročné situácie.
Aliancia zdôrazňuje, že manévre majú výlučne obranný charakter a nie sú namierené proti žiadnej konkrétnej krajine. Podľa analytikov však ide predovšetkým o upokojujúci signál pre malé pobaltské krajiny, susediace s Ruskom, že NATO ich v prípade cudzej invázie neponechá svojmu osudu. „Toto cvičenie je súčasťou pokračujúceho úsilia NATO od ruskej invázie na Ukrajine v roku 2014 s cieľom ubezpečiť členské štáty, ktoré hraničia s Ruskom, že aliancia ich bude brániť pred ruskou agresiou,“ poznamenal James M. Goldgeier, odborník na euroázijskú bezpečnosť z americkej Rady pre zahraničné vzťahy.
„Vojenské aktivity NATO pri našich hraniciach sa od studenej vojny dostali na nebývalú úroveň,“ komentoval včera začínajúce sa manévre ruský minister obrany Sergej Šojgu. „Politika aliancie je zameraná na posilnenie svojej vojenskej prítomnosti na východnom krídle,“ dodal podľa agentúry Interfax.
Manévre NATO sa uskutočňujú dva mesiace po tom, čo Rusko v auguste usporiadalo na východe krajiny najväčšie manévre od rozpadu Sovietskeho zväzu, na ktorých sa zúčastnilo približne 300-tisíc vojakov.
Cvičenie je obrovskou logistickou akciou. Na palubách 180 lietadiel a šiestich desiatok lodí už od augusta prichádzali do Nórska vojaci s technikou z takých vzdialených miest, ako je San Diego v Kalifornii či Izmir v Turecku. Nemecko, ktoré sa na financovaní manévrov podieľa sumou 90 miliónov eur, vyslalo do Škandinávie desaťtisíc vojakov, čo je po Spojených štátoch druhé najväčšie zastúpenie na manévroch. Slovensko reprezentuje pätnásť vojakov. Česko vyslalo skupinu príslušníkov raketového pluku asi so 70 kusmi techniky.
„Dnes máme všetko na mieste, od najväčšej lode až po najmenší dron,“ oznámil v stredu generálny tajomník NATO. Spomínanou najväčšou loďou je lietadlová loď USS Harry S. Truman, prvá americká lietadlová loď v nórskych vodách za viac ako tri desaťročia.
Cvičenie, ktorému velí americký generál James Foggo z paluby lode USS Mount Whitney, sa skončí 7. novembra. „Scenár je fiktívny, ale získané skúsenosti budú skutočné,“ dodal Stoltenberg.