Ešte predtým dolná komora parlamentu prijala deklaráciu, v ktorej demokratický charakter štátu označuje za základný pilier modernej Českej republiky. Na oslavy však vrhá tieň spor okolo ich vyvrcholenia. Tým je tradične aj pri menej okrúhlych výročiach ceremónia na Pražskom hrade, kde prezident prednesie prejav a udelí štátne vyznamenania.
Hrad však nepozval niektorých poslancov, hajtmanov či rektorov, ktorí sú voči prezidentovi Milošovi Zemanovi kritickí. Iní, ktorí pozvánku na nedeľný večer dostali, na protest neprídu. Zeman svoj krok vysvetlil pre TV Barrandov nedostatkom miesta a tým, že na oslavy 28. októbra neboli pozvaní len jednotlivci, ktorí v minulosti pozvanie odmietli.
„Nie sú, ako sa mnohí domnievajú, pozvaní všetci poslanci a všetci senátori. Vzhľadom na to, že sa pozývajú aj veľvyslanci a ďalšie osobnosti, tak by sa do Vladislavskej sály vôbec nevošli,“ vyhlásil Zeman. „Nepozývame iba tých ľudí, a je ich celkom málo, ktorí verejne pozvanie odmietli. Keď niekoho pozvete, a on vám nepríde, tak ho už druhý raz nepozvete,“ dodal.
Pozvanie nedostali napríklad traja z dvesto členov Poslaneckej snemovne – zástupcovia TOP 09 Miroslav Kalousek a Dominik Feri a predseda STAN Petr Gazdík. Miesto sa neušlo ani pre rektora Masarykovej univerzity Mikuláša Beka a viacerých hajtmanov, ktorí v prezidentských voľbách podporovali Zemanovho vyzývateľa. Prezidentov hovorca Jiří Ovčáček to na Twitteri komentoval uštipačnou poznámkou: „Ide o vyjadrenie láskavosti, nechceme im spôsobovať zbytočné dilemy, či majú prísť, pretože už takmer šesť rokov úporne prežívajú fakt, že občania dvakrát zvolili za prezidenta Miloša Zemana.“
Hrad odmietol aj výzvu predsedu Poslaneckej snemovne Radka Vondráčka, ktorý listom požiadal prezidenta, aby na oslavu štátneho sviatku dostali pozvanie všetci poslanci. Viacerých pozvaných takýto prístup hlavy štátu vyprovokoval na bojkot hradných osláv. Jedným z nich je napríklad predseda poslaneckého klubu STAN Jan Farský.
„Vyberá si ľudí, ktorí mu budú nejakým spôsobom blízki. Tým z tej oficiálnej akcie, ktorú mal viesť ako prezident Zeman, urobil súkromnú párty Miloša Zemana za verejné peniaze,“ povedal Farský pre Českú televíziu. Nepríde ani predseda TOP 09 Jiří Pospíšil. „Správa sa, akoby išlo o jeho súkromnú oslavu narodenín, kam nepozýva tých, ktorí s ním nie vo všetkom na sto percent súhlasia. Musím v tejto situácii vyjadriť solidaritu s nepozvanými rektormi, poslancami, senátormi či hajtmanmi a pozvanie na Hrad nevyužijem,“ citoval Pospíšila portál iDNES.
Bývalá šéfka Poslaneckej snemovne Miroslava Němcová z ODS tiež odmietla pozvanie na Hrad. „Výročie krajiny, ktorú milujem a je mojím domovom, si pripomeniem a dôstojne oslávim iným spôsobom,“ napísala v liste Zemanovi. Ľudovec Jan Bartošek sa, naopak, rozhodol na Hrad prísť. „Už mám plné zuby rozdeľovania spoločnosti, s kým sa kto kamaráti, s kým sa nekamaráti. Mám plné zuby toho, keď prezident sprosto a vulgárne hovorí v Radiožurnále, prekáža mi nálepkovanie. Máme sto rokov republiky. Mali by sme sa spojiť,“ vysvetlil v Českej televízii.
O túto jednotu sa v piatok pokúsila aj inokedy zvyčajne rozhádaná Poslanecká snemovňa. K štátnemu sviatku prehovoril jej predseda Vondráček z vládneho hnutia ANO, ako aj zástupcovia všetkých parlamentných strán. "Aj vďaka prvej Československej republike sme dnes modernou, úspešnou a sebavedomou krajinou,“ vyhlásil Petr Fiala, predseda ODS. Na návrh šéfa najsilnejšej opozičnej strany potom snemovňa prijala deklaráciu, v ktorej sa prihlásila k odkazu 28. októbra 1918 a vyzvala, aby toto výročie poslúžilo k posilneniu národnej hrdosti a ambície Českej republiky patriť medzi najúspešnejšie krajiny sveta.
Slovo dostal aj jediný zo súčasných poslancov, ktorý prvú Československú republiku zažil, čestný predseda TOP 09 Karel Schwarzenberg. „Československá republika zanikla, dnešná Česká republika je niečo iné,“ poznamenal trpko a podľa portálu CT24 doplnil: „Opustili sme všetky ideály a zostalo nám iba národné sebectvo. Obávam sa, že to je chabý základ pre štát. Keď nepreukážeme užitočnosť ani vlastnému národu, ani susedom, ani svetu, tak sa obávam o našu ďalšiu samostatnú existenciu.“