Nahradí Merkelovú jej kópia, milionár alebo gej?

Odchod z veľkej politiky si naplánovala ako pokojný a postupný. Nemecká kancelárka Angela Merkelová začiatkom tohto týždňa oznámila, že po osemnástich rokoch sa vzdá vedenia Kresťanskodemokratickej únie. Na budúci mesiac sa na zjazde CDU už nebude uchádzať o znovuzvolenie za predsedníčku dlhodobo najsilnejšej, hoci v poslednom období očividne upadajúcej politickej strany. Svoj štvrtý mandát šéfky vlády však 64-ročná Merkelová "je pripravená" vyčerpať až do konca. Či sa v kancelárskom kresle skutočne udrží do riadnych volieb v roku 2021, to vo veľkej miere závisí od toho, kto ju nahradí na čele CDU.

02.11.2018 10:00
debata (47)

O uvoľňujúci sa stranícky post sa už stihli prihlásiť traja vážni uchádzači. CDU by radi viedli – aj keď každý trochu iným smerom – jej generálna tajomníčka, niekdajší šéf poslaneckého klubu CDU/CSU v Bundestagu a minister zdravotníctva. Merkelová bude na hamburskom kongrese v prvý decembrový piatok zjavne držať palce prvej z nich. Iba víťazstvo Annegret Krampovej-Karrenbauerovej, ktorej ťažko vysloviteľné meno Nemci často nahrádzajú len iniciálkami AKK, dáva totiž kancelárke reálne vyhliadky na to, že k trinástim rokom stráveným na čele spolkovej vlády pridá ešte posledné tri.

Politológ Thorsten Faas zo Slobodnej univerzity Berlín zatiaľ za miernu favoritku považuje práve 56-ročnú Krampovú-Karrenbauerovú, ktorá má povesť mladšej kópie dosluhujúcej kancelárky. Zastáva totiž veľmi podobné politické názory, ktoré navyše presadzuje rovnakým spôsobom, teda uvážlivo a pragmaticky. „AKK do toho ide s určitým náskokom,“ povedal včera Faas novinárom v Berlíne. Do kariet jej podľa neho hrá najmä to, akému rešpektu sa medzi kresťanskými demokratmi teší. Ešte vlani so ziskom 40,7 percenta, ktorý jej môže každý iný krajinský politik CDU závidieť, vyhrala voľby v Sársku. Pred postom krajinskej premiérky, ktorý zastávala od roku 2011, ale dala tento rok prednosť funkcii generálnej tajomníčky CDU, do ktorej ju na februárovom zjazde zvolilo 98,9 percenta delegátov.

Rozhodne však podľa Faasa to, ako o mesiac budú kresťanskí demokrati hodnotiť Merkelovej gesto neuchádzať sa znovu o predsednícky post. Ak bude naďalej prevažovať súčasný názor, že ide o krok političky, ktorý ukazuje jej veľkosť a zaslúži si rešpekt, bude mať Krampová-Karrenbauerová veľmi dobré šance. „Ak sa presadí pocit, že Merkelová bola hlavný problém strany, bude to mať AKK ťažké,“ pripúšťa.

Hoci AKK má povesť veľmi aktívnej katolíčky, ktorá sa vyhranene stavala aj proti vlaňajšej legalizácii homosexuálnych manželských zväzkov, denník Bild si položil otázku, či jej nemôže ublížiť jej dvojité priezvisko a prílišná emancipácia. „Kým si budovala kariéru v CDU, jej muž vychovával ich tri deti. Navyše si zvolila dvojité priezvisko. To je všetko iné, len nie tradičný model rodiny propagovaný tradičnými stranami,“ poznamenávajú noviny. Expertka na genderovú politiku Ingrid Kurzová-Scherfová však oponuje, že dvojité priezviská a menej konzervatívne predstavy o rodine sa už dávno stali normou pre tú vrstvu voličov, na ktorú sa obracia CDU.

Kým spolupráca dosluhujúcej kancelárky s novou šéfkou strany by mohla byť bezproblémová, tandem Merkelovej s bývalým šéfom poslaneckého klubu CDU/CSU Friedrichom Merzom (62) považuje Deutsche Welle za nemožný. „Merz bude chcieť zastávať oba posty,“ predpovedá rozhlasová a televízna stanica. Aj podľa politológa Faasa je spolupráca niekdajšieho politika, ktorý posledných takmer desať rokov strávil ako manažér a lobista, s Merkelovou len ťažko predstaviteľná. Bola to totiž práve neskoršia kancelárka, kto ho po prehratých voľbách v roku 2002 nahradila na čele poslaneckého klubu CDU/CSU. „Pre neho to bol začiatok konca politickej kariéry, pretože nechcel byť v druhom slede,“ pripomína Faas.

Kontakt so stranou však rodák zo Severného Porýnia-Vestfálska nikdy úplne nestratil, čo dokazuje silná reakcia, ktorú jeho kandidatúra v CDU vyvolala, a to najmä v radoch tých, pre ktorých sa politika Merkelovej príliš odklonila od pravicových a konzervatívnych postojov. „Merz je tradičným hodnotovým konzervatívcom a hospodárskym liberálom,“ charakterizuje jeho ukotvenie Faas.

Obratný rečník Merz ako častý hosť televíznych diskusií obviňoval Merkelovú zo „sociálnodemo­kratizácie“ CDU. „Táto žena sa nikdy nemala stať kancelárkou,“ vyjadril sa o nej súkromne podľa magazínu Spiegel.

Merz sľubuje korekciu kurzu CDU. „Strana potrebuje zmenu a obnovu, ale nie revolúciu,“ citoval ho denník Guardian. „Národná identita a tradičné hodnoty musia mať pevné miesto v našich mysliach a činoch,“ dodal politik, ktorý už dávno pred diskusiami vyvolanými migračnou krízou z roku 2015 hovoril o nevyhnutnosti dominancie domácej kultúry, ktorej sa podľa neho musia prispôsobiť všetci, ktorí chcú žiť v Nemecku.

Neublížia však politickej kariére Merza jeho podnikateľské a lobistické úspechy? Podľa Bildu vychytený advokát, ktorý sedí v dozorných radách mnohých veľkých firiem, má ročný príjem vyše milióna eur. Sociológ Klaus-Peter Schöppner pre denník pripustil, že „jeho blízkosť k ekonomickému establišmentu môže oslabiť CDU, vzdialiť ju od sociálnej koncepcie strany stredu, čo posilní pozície sociálnych demokratov a Zelených“.

V čerstvom prieskume, ktorého výsledky zverejnil portál Spiegel Online, sa aj tak ukázal byť Merz jasným favoritom. Za nového šéfa CDU si ho želá až 34 percent opýtaných, kým Merkelovej favoritku AKK by si vybralo iba 19 percent.

Posledný z trojice kandidátov, minister zdravotníctva Jens Spahn (38) má podľa spomínaného prieskumu podporu 6 percent respondentov. Spahn patril v posledných rokoch k najviditeľnejším konzervatívnym kritikom šéfky nemeckej vlády. Výhrady má najmä k utečeneckej politike spolkovej kancelárky. Aj vo včerajšom vydaní denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung označil migráciu za „slona v obývačke“.

Situáciu mu však popri kandidatúre podobne politicky orientovaného Merza môže komplikovať aj to, že ho mnohí spolustraníci vnímajú ako niekoho, kto nespája, ale rozdeľuje. Navyše niektorým kresťanským demokratom môže podľa politológa Faasa prekážať aj to, že Spahn je gej. „Nesnažím sa presadzovať politiku, lobujúcu za záujmy predstaviteľov sexuálnych menšín,“ cituje ministra zdravotníctva Bild a pridáva aj názor profesora Slobodnej univerzity Berlín Oskara Niedermayera: „Jeho sexuálna orientácia zrejme v strane nespôsobí nijaké problémy. Ale treba mať na pamäti, že hoci podľa prieskumov väčšina obyvateľov krajiny by nemala nič proti tomu, keby kancelárom bol gej, ale predsudky môžu zohrať svoju úlohu, predovšetkým v radoch staršieho pokolenia.“

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #Angela Merkelová