Aj keď má nasadenie vojakov na pomedzí trvať len 45 dní a hoci je počet vyčlenených vojakov oproti americkej vojenskej sile zanedbateľný, majú experti k výpomocnej misii výhrady. V zásade sa zhodujú s tým, že úlohou vojakov je víťaziť v bitkách a keď nie sú v boji, majú sa pripravovať na cvičisku.
Penzionovaný admirál James Stavridis, ktorý pôsobil ako vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO, podľa agentúry AP vyhlásil, že vojaci by sa mali pripravovať na bitky a iné misie a nemali by pre príchod niekoľkých tisícok migrantov strážiť pokojnú hranicu.
„To, že zbytočne militarizujeme našu hranicu, je zlým signálom pre Latinskú Ameriku a Karibik,“ povedal Stavridis. Poznamenal, že vojaci idú na hranice plniť úlohy, na ktoré nie sú pripravovaní, čo môže viesť k incidentom. „Ak potrebujeme viac členov hraničnej stráže, tak ich najmeme,“ dodal.
Plukovník námorníctva vo výslužbe a bývalý hovorca ministerstva vnútornej bezpečnosti David Lapan hovoril o vojenskej misii v pohraničí ako o nerozumnosti. „Jednoducho to nedáva zmysel,“ povedal Lapan. „Karavána, čo je skupina chudobných ľudí vrátane mnohých žien a detí, nepredstavuje žiadnu hrozbu, a to ani národnej bezpečnosti,“ dodal.
Trump naopak o karaváne, ako sa spoločnému pochodu migrantov mieriacich do USA hovorí, ako o hrozbe bezpečnosti hovorí. Zámer migrantov dostať sa do USA prirovnal k invázii a varoval, že ak migranti budú na vojakov hádzať kamene, môžu po nich príslušníci armády strieľať. Táto poznámka sa nestretla s pozitívnym ohlasom medzi ľuďmi z vojenskej branže. „Bol by to nezákonný príkaz,“ napísal na twitteri penzionovaný armádny generál Mark Hertling k prípadnej streľbe do migrantov s tým, že by ju nenariadil žiadny armádny dôstojník.
Podľa bývalého politického poradcu Pentagonu Dereka Cholleta sú tvrdenia o karaváne ako bezpečnostnej hrozbe absurdné a nepodložené. Vojakov v pohraničí potom Chollet prirovnal k určitej forme vojenskej prehliadky. Narážal tak na Trumpovo želanie usporiadať za milióny dolárov vo Washingtone armádne defilé.
„Nie je to dobré využitie vojenských zdrojov Spojených štátov. Trump je frustrovaný svojim úsilím postaviť na hranici fyzickú stenu, takže sa teraz snaží postaviť ľudskú stenu s využitím vojska,“ dodal Chollet. Trump v predvolebnej kampani sľúbil postaviť na mexickej hranici múr, aby zastavil migráciu a pašovanie drog, na jeho zámer mu ale Kongres odmietol poskytnúť peniaze. Časti múru sa predsa len budujú, sú to ale krátke úseky či rekonštrukcie existujúcich bariér.
Americký minister obrany James Mattis kritiku odmieta. Rovnako tak nesúhlasí s názormi, že Biely dom pred nadchádzajúcimi kongresovými voľbami zneužíva vojsko k populistickým kúskom.