Ako konštatoval aj spravodajský server ukrajinskej televízie 24tv.ua kancelárka zopakovala totiž to, čo už zaznelo aj na pôde BR OSN, ale aj v bruselskej centrále EÚ. Teda to, čo ukrajinský pospolitý ľud už dávno vie, ale vládna moc v Kyjeve úplne alebo čiastočne ignoruje. Merkelová prezidentovi Petrovi Porošenkovi, ale aj premiérovi Volodymyrovi Hrojsmanovi pripomenula neodkladné tri reformy, ktoré musí Kyjev splniť. Nič na tom nemení ani priateľské oslovovanie „Drahý Petro“ a Drahá Angela" na brífingu oboch politikov. Kancelárka zároveň avizovala pokračujúci zápas o ukrajinských hlavne odborných pracovníkov, ktorých je oficiálne len v Poľsku okolo pol milióna.
Úlohy su nemenné
„Realizácia efektívneho mechanizmu boja s korupciou, efektívny systém decentralizácie a vytvorenie štátneho základu pre privatizáciu.“ zhrnul úlohy Kyjeva tlmočené nemeckým hosťom aj ukrajinský portál denníka Európska pravda. Splniť úlohu má Kyjevu pomôcť aj Merkelovou avizovaná ďalšia finančná injekcia vo výške 85 miliónov dolárov.
Oficiálne závery podľa niektorých nemeckých pozorovateľov rozlúčkovej návštevy kancelárky na Ukrajine možno zhrnúť takto: absolútna podpora ukrajinskej nezávislosti a suverenity, bezalternatívnosť splnenia minských dohôd, nelegitímnosť volieb v samozvaných republikách v Donecku a potvrdenie pokračovania protiruských sankcií. Zároveň však jasne formulovala postoj Berlína, podľa ktorého otázka výstavby plynovodu Nord Stream 2 nie je až taká citlivá. Reagovala tak na trvajúce obavy ukrajinského vedenia, podľa ktorého Rusko výstavbou plynovodu obíde Ukrajinu ako tranzitnú krajinu. V tejto súvislosti Merkelová pripomenula, že téma výstavby Nord Stream 2, ktorý je pre Nemecko potrebný, je v súčasnosti stále predmetom rokovania Ruska, Ukrajiny a EÚ.
O pracovných vízach za zatvorenými dvermi?
„Máme záujem o garantovaný tranzit dodávok ruského plynu do Európy. Vieme, že Ukrajina odmieta tento projekt. Osobne som k nemu nie až taká kritická a som za zachovanie ukrajinskej tranzitnej úlohy,“ vyhlásila Merkelová po rokovaniach za zatvorenými dverami.
Existovala však aj téma, o ktorej sa až tak neinformovalo. Nemecká líderka potvrdila, že Berlín sa v budúcom roku chystá zjednodušiť vybavovanie pracovných víz pre občanov nečlenských krajín únie. Týka sa to hlavne Ukrajincov, ktorí mieria za prácou práve do Nemecka. Podľa Eurostatu práve Ukrajinci získali v minulom roku najviac, 660-tisíc, víz, z ktorých 90 percent tvorili pracovné víza. V tejto súvislosti Poľské rádio bije na poplach.
„V Nemecku zarobia hlavne odborníci tri- až štyrikrát viac ako u nás. Ťažko si predstaviť následky sťahovania celkove pol milióna Ukrajincov do Nemecka,“ reagoval na nemecký plán Tomasz Inglot, šéf agentúry Personel Service, ktorá Ukrajincov najíma na prácu v Poľsku. „Existujú dve východiská: buď zvýšime mzdy, alebo budeme musieť siahnuť po pracovníkoch z Bieloruska, Gruzínska, Indie, Vietnamu a Nepálu,“ tvrdí Zbigniew Żurek, podpredseda agentúry Business Centre Club. Nie je vylúčené, že spomíaná téma bola na programe rokovaní počas piatkovej návštevy kancelárky Merkelovej vo Varšave.
Zrkadlo Radia Sloboda
Radio Sloboda po analýze reakcií zahraničných médií na rokovania Merkelovej v Kyjeve dospelo k takémuto záveru: Ukrajina je nebohatá, skorumpovaná a politicky nestabilná krajina, v ktorej veľkú úlohu zohrávajú oligarchovia a klesá vplyv občianskej spoločnosti.
„Môže sa Ukrajina, napriek existujúcim problémom, stať autoritatívnou na medzinárodnej scéne? V mnohom záleží na jej imidži. Päť rokov po víťazstve na Euromajdane ju stále charakterizujú ako priestor slobody, možností a potenciálu,“ uzaviera Radio Sloboda.