Trump oznámil, že na budúci týždeň vydá dekrét upravujúci imigračné pravidlá. Na jeho základe Spojené štáty umožnia podať žiadosť o azyl iba tým prisťahovalcom, ktorí sa zaregistrujú už pri vstupe do krajiny. Ostatní budú považovaní za osoby, ktoré nelegálne prekročili hranice, a budú vyhostení. Podľa doteraz platných pravidiel môžu migranti požiadať o azyl nielen na hraničných priechodoch, ale aj inde, a to aj po tom, čo do krajiny vstúpia ilegálne.
"Je to ako invázia,“ vyhlásil Trump a rozhodnutie nevpustiť karavány migrantov do USA zdôvodnil tým, že v ich radoch je veľa zločincov.
Trump, ktorý si z migrácie spravil ústrednú tému pred budúcotýždňovými kongresovými voľbami, tvrdí, že americkí vojaci karavány na hraniciach zastavia hoci aj silou.
„Ak by chceli do našich vojakov hádzať kamene, naši vojaci odpovedia. Povedal som im, považujte to za strelnú zbraň. Ak budú hádzať skaly, ako to spravili proti mexickým vojakom a policajtom, treba to považovať za streľbu, pretože nie je veľký rozdiel, keď dostanete zásah do tváre skalou,“ zdôraznil Trump.
Táto poznámka sa stretla s odsudzujúcimi reakciami nielen v radoch demokratov, ktorí majú šancu v utorňajších voľbách ovládnuť Snemovňu reprezentantov, ale aj medzi samotnými vojakmi. "Bol by to nezákonný príkaz,“ tvrdí napríklad penzionovaný armádny generál Mark Hertling, podľa ktorého by streľbu do migrantov nenariadil žiadny armádny dôstojník.
Americkí bezpečnostní experti spochybňujú aj samotné vyslanie vojakov na mexickú hranicu ako výpomoc pohraničnej stráži. Trump tento týždeň vyhlásil, že na južnú hranicu vyšle až 15-tisíc vojakov. Pentagon, ktorý pôvodne hovoril o nasadení 5 200 vojakov, teraz pripúšťa, že by ich mohlo byť až 7 000.
Penzionovaný admirál James Stavridis, ktorý pôsobil ako najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO, upozorňuje, že vojaci by sa mali pripravovať na bojové misie a nemali by pre príchod niekoľkých tisícov migrantov strážiť pokojnú hranicu. „To, že zbytočne militarizujeme našu hranicu, je zlým signálom pre Latinskú Ameriku a Karibik,“ povedal admirál vo výslužbe pre agentúru AP. Podľa neho vojaci idú na hranice plniť úlohy, na ktoré nie sú cvičení, čo môže viesť k incidentom. „Ak potrebujeme viac príslušníkov hraničnej stráže, tak ich najmime,“ dodal.
Bývalý hovorca ministerstva vnútornej bezpečnosti plukovník David Lapan považuje vojenskú misiu v pohraničí tiež za nezmysel. „Karavána, čo je skupina chudobných ľudí vrátane mnohých žien a detí, nepredstavuje žiadnu hrozbu, a to ani pre národnú bezpečnosť,“ poznamenal.
Podobne zmýšľa aj bývalý poradca Pentagonu Derek Chollet, podľa ktorého ide a nepodložené a absurdné rozhodnutie. „Nie je to dobré využitie vojenských zdrojov USA. Trump je frustrovaný svojím úsilím postaviť na hranici múr, takže sa teraz snaží postaviť ľudský múr s využitím vojska,“ dodal Chollet. Trump pred svojím zvolením v kampani sľúbil postaviť na mexickej hranici múr, aby zastavil migráciu, na jeho zámer mu však Kongres odmietol poskytnúť peniaze.
Karavánu, ako sa pochodu migrantov zo Salvádora, Hondurasu a Guatemaly mieriacom do USA hovorí, Trump opakovane označuje za hrozbu národnej bezpečnosti. Prezidenta sa zastal šéf Pentagonu James Mattis, ktorý odmietol názory, že by Biely dom pred nadchádzajúcimi kongresovými voľbami zneužíval vojsko na svoju populistickú kampaň.