Američania ukážu, čo si myslia o Trumpovi

Bude to hlasovanie, aké Spojené štáty už dávno nevideli. "Hovoríme o veľmi dôležitých voľbách. Možno budú patriť k najzásadnejším za posledných 100 rokov,“ vyhlásil pre Pravdu Steffen Schmidt, profesor politológie na Iowskej štátnej univerzite. Už 6. novembra Američania vyberú novú Snemovňu reprezentantov, tretinu Senátu a guvernérov 36 štátov i troch amerických území.

05.11.2018 11:00
Finland Trump Putin Summit Foto: ,
Americký prezident Donald Trump.
debata (10)

Kongres momentálne ovládajú republikáni prezidenta Donalda Trumpa. Podľa prieskumov verejnej mienky sa to však môže zmeniť. Opoziční demokrati majú šancu na zisk väčšiny v 435-člennej snemovni.

Senát však s najväčšou pravdepodobnosťou zostane v rukách republikánov. Horná komora Kongresu má 100 miest. Voliči budú vyberať 33 senátorov v riadnych voľbách a dvoch v doplnkových. Keby demokrati ovládli Snemovňu reprezentantov, mohli by sa pokúsiť odvolať prezidenta a určite by mu sťažili vládnutie.

Trump a zase Trump

Voľby do Kongresu v polovici prezidentského obdobia často znamenajú straty pre stranu, ktorá ovláda Biely dom. Podľa priemeru posledných prieskumov na stránke RealClearPolitics je s prácou Trumpa spokojných 43,9 percenta Američanov, nespokojných 53 percent. Smerovanie krajiny schvaľuje 39,6 percenta obyvateľov USA, neschvaľuje 54,4 percenta.

"Kongresové voľby po dvoch rokoch od zvolenia vládcu Oválnej pracovne sú takmer vždy referendom o úradujúcom prezidentovi. Zvyčajne z toho ťaží strana, ktorá nevládne. Preto sa politici patriaci k prezidentovi neraz snažia sústrediť na lokálne problémy vo svojich obvodoch. Je to spôsob, ako ukázať, že nie sú celkom blízki šéfovi Bieleho domu,“ reagoval pre Pravdu Peverill Squire, expert na americké politické inštitúcie z Missourskej univerzity. Expert však tvrdí, že tentoraz je situácia trocha iná. "Demokrati sa zameriavajú na prezidenta. Ale Trump to chce tiež. Vníma to ako spôsob, akým dokáže mobilizovať republikánskych voličov, ktorí by za normálnych okolností ani nehlasovali. Demokrati stavili na to, že to zase priláka ľudí, ktorí sú proti prezidentovi. Americká politika je v posledných rokoch zvláštna. Budeme si musieť počkať na výsledky volieb, aby sme videli, komu táto taktika prospela. V tejto chvíli sa zdá, že by to mohli byť demokrati,“ predpokladá Squire.

Američania pôjdu k hlasovacím urnám v politickej atmosfére plnej napätia, rozbrojov, dokonca násilia. V poslednú októbrovú sobotu pri masakre v synagóge v Pittsburghu pravicový terorista Robert Bowers zastrelil 11 ľudí. Ešte predtým USA vystrašili listové zásielky s bombami určené najmä politikom Demokratickej strany. Polícia v tejto súvislosti už obvinila Cesara Sayoca, veľkého fanúšika Trumpa.

Prezident ešte v posledných dňoch prilial olej do ohňa. Na hranice s Mexikom vyslal viac ako päťtisíc vojakov, aby ich vraj zabezpečili pred prichádzajúcimi migrantmi. A môžu k nimi pribudnúť ďalší príslušníci ozbrojených síl. Trump povedal, že medzi ľuďmi smerujúcimi zo Strednej Ameriky do USA cez Mexiko sú zločinci a aj teroristi z Blízkeho východu. Trump však sám priznal, že na takéto tvrdenie nemá dôkazy. Pridal však konšpiračnú teóriu, že príchod migrantov možno organizuje miliardár a filantrop George Soros.

Prezident využíva tému prisťahovalcov vo všetkých možných formách. Prišiel dokonca s tým, že by sa v USA mala skončiť Ústavou zaručená prax, že dieťa narodené na americkej pôde získava občianstvo Spojených štátov, i keď rodičia ho nemajú. Trump by to zrušil, hoci mu aj republikánsky šéf Snemovne reprezentantov Paul Ryan odkázal, že to nie je možné.

Okrem toho Trump schválil politickú kampaň, v ktorej obviňuje demokratov, že imigrantom dovolia zabíjať Američanov. "Je to najhorší prejav toho, ako Donald odvádza pozornosť a rozdeľuje krajinu,“ vyhlásil pre televíziu CNN šéf Demokratického národného výboru Tom Perez.

Rozdelené štáty

Demokrati sa zameriavajú na prezidenta. Ale Trump to chce tiež. Vníma to ako spôsob, akým dokáže dokáže mobilizovať republikánskych voličov, ktorí by za normálnych okolností ani nehlasovali.
Peverill Squire

"Keď Trump v roku 2016 vyhral prezidentské voľby, bolo to prekvapenie. A zároveň nebolo. Rasizmus sa v USA znovu prejavil za vládnutia Baracka Obamu, na čo poukazujú mnohé politické štúdie. Netolerancia, ktorú Trump prejavuje, určite prispela k násilnostiam pravicových extrémistov proti tým, ktorých nepokladajú za skutočných Američanov,“ uviedol pre Pravdu Kenneth Warren, profesor politológie na Saintlouiskej univerzite.

"Vyzerá to tak, že Spojené štáty sa každým dňom stávajú stále viac takpovediac Rozdelenými štátmi,“ pripomenul zase pre Pravdu Robert Schmuhl, profesor amerických štúdií na Notredamskej univerzite v štáte Indiana.

Voľby do Kongresu USA

Americkí voliči rozhodnú 6. novembra o zložení celej dolnej komory Kongresu a o viac ako tretine členov hornej komory. Budú hlasovať o obsadení všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov a o rozdelení tretiny mandátov v 100-člennom Senáte. Obe komory teraz ovládajú republikáni.

V Senáte pôjde o politický súboj o 35 kresiel – 33 v riadnych voľbách a 2 v mimoriadnych (ide o hlasovanie v amerických štátoch, kde doterajší členovia odstúpili pred skončením mandátu).

Pokiaľ ide o mandáty, ktoré budú v hre, 23 doteraz patrí demokratom a 8 republikánom (traja z nich odchádzajú z vysokej politiky). Dve kreslá patria tým, čo sa označujú za nezávislých, zvyčajne hlasujú s demokratmi. V mimoriadnych senátnych voľbách jedno kreslo obhajujú demokrati a jedno republikáni.

Voľby sa 6. novembra týkajú aj 36 guvernérov amerických štátov a troch na takzvaných územiach USA a starostu Washingtonu. Američania budú hlasovať aj v najrôznejších lokálnych voľbách a referendách.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Kongres #Donald Trump