Ružička: Visegrádska štvorka nie je nepriateľ EÚ. Naopak

Slovensko v súčasnosti predsedá zoskupeniu visegrádskej skupiny (V4), ktorú tvorí s Českom, Maďarskom a Poľskom. „Západný Balkán by mal byť prirodzenou súčasťou veľkej rodiny európskych štátov,“ zdôraznil o procese rozširovania Európskej únie ako o jednej zo slovenských priorít František Ružička, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

06.11.2018 10:00
premiéri, V4 Foto: ,
Premiéri Poľska, Slovenska, Maďarska a Česka na snímke v Budapešti v júni tohto roku. Zľava Mateusz Morawiecki, peter Pellegrini, Viktor Orbán a Andrej Babiš. Slovensko prevzalo 1. júla rotujúce predsedníctvo vo visegrádskej skupine po Maďarsku. Potrvá 12 mesiacov, čiže do konca júna 2019.
debata (1)

Podľa Slovenska v akých oblastiach by zvlášť mali spolupracovať krajiny V4?

Keď sa pozrieme na témy, ktoré sú na stole EÚ, vieme pomenovať viacero vecí. Ide trebárs o spoločné názory v súvislosti so sedemročným finančným rámcom únie; napríklad nám záleží na politike súdržnosti a rozvoji vidieka. Blízka je nám tiež spoločná podpora jednotného trhu EÚ. V tejto spojitosti zamýšľame vytvoriť spoločný dokument, pričom V4 možno osloví iné krajiny, ktoré to považujú za prioritu. Dalo by sa pokračovať záujmom visegrádskej štvorky o rozširovanie únie. Toto je stručný výpočet a dúfame, že naše snahy môžu byť prínosné pre celú EÚ.

Zmienili ste sa o procese rozširovania. Existuje zhoda vo V4, ktoré krajiny by sa mali výrazne podporovať na ich ceste do únie?

Členovia visegrádskej skupiny majú všeobecnú zhodu v zmysle rozširovania. Veľmi cítime potrebu vyslať jednoznačný signál pre krajiny západného Balkánu.

Prečo?

Lebo je to prirodzená oblasť v Európe, ktorá sa doteraz nezačlenila do EÚ. Podľa Slovenska by západný Balkán mal byť prirodzenou súčasťou veľkej rodiny európskych štátov. Keď ktorákoľvek kandidátska krajina splní podmienky, nevidíme dôvod, aby sa odďaľoval proces jej prijatia za člena únie. Nemôže sa všeobecne brzdiť proces približovania k EÚ, pretože v opačnom prípade sa stratí apetít záujemcov uskutočňovať reformy a ich viera v európsku budúcnosť. Únia pritom nie je jediný aktér na západnom Balkáne, aj iní tam majú svoje záujmy. Aj preto musíme stáť po boku týchto balkánskych štátov.

Hovorí sa, že značka V4 už nemá dobrý cveng ako kedysi. Cítite to tak?

Keď ktorákoľvek kandidátska krajina splní podmienky, nevidíme dôvod, aby sa odďaľoval proces jej prijatia za člena únie. Nemôže sa všeobecne brzdiť proces približovania k EÚ, pretože v opačnom prípade sa stratí apetít záujemcov uskutočňovať reformy a ich viera v európsku budúcnosť.
František Ružička, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Pozerajme sa na visegrádsku štvorku nielen ako na hráča v EÚ, ale celkovo. Existencia V4 nám umožnila lepšie riešiť dvojstranné vzťahy či už s Maďarskom, Českom, alebo Poľskom napríklad pri realizácii cezhraničných projektov. Ďalší významný rozmer – spoločne sme založili Medzinárodný visegrádsky fond, ktorý má svoju pridanú hodnotu. Podporuje projekty od cezhraničnej spolupráce až napríklad po rozvoj demokracie na Ukrajine. Dynamika v jednotlivých štátoch V4 má svoj vlastný vývoj, treba však pestovať dobré vzťahy v rámci visegrádskej štvorky bez ohľadu na to, že niekde možno nemusia byť vývojové tendencie vnútropolitických pomerov ideálne. Zdôrazňujem pritom, že visegrádska štvorka nie je nepriateľ únie, ale pri konštruktívnej spolupráci môže byť nápomocná v mnohom, čo chce EÚ ako celok dosiahnuť.

Slovensko ako predsedajúca krajina V4 plánuje na jar 2019 v Bratislave stretnutie šéfov diplomacie s krajinami Východného partnerstva. Je to symbolický dôkaz, že vám záleží na vzťahoch s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou?

Je to faktický dôkaz. Projekt Východného partnerstva, ktorý EÚ odštartovala v máji 2009 – čiže na budúci rok pripadá 10. výročie – patrí medzi nosné témy slovenskej zahraničnej politiky. Chceme týmto štátom pomáhať na poli budovania občianskej spoločnosti, chceme, aby sa nachádzali v stabilnom bezpečnostnom prostredí, aby napredovali. Samozrejme, že nemôžeme zasahovať do ich vnútorných záležitostí. Výber smerovania je na každom z nich, respektíve na ich občanoch. Slovensko je nápomocné v orientácii na EÚ.

Konkrétne? Slovensku zrejme záleží najmä na Ukrajine, keďže s ňou susedí.

Myslím si, že s ohľadom na naše možnosti sme aktívni. Celková výška slovenskej pomoci pre rôzne projekty na Ukrajine od vypuknutia tamojšej krízy v roku 2014 je dovedna približne 5,3 milióna eur. Poskytujeme aj nezanedbateľnú humanitárnu pomoc. Je pre nás dôležité, aby Ukrajina bola suverénna a stabilná. Zároveň aby pokračovala na ceste reforiem. Prezident Petro Porošenko prízvukuje, že za posledné dva roky sa v tomto smere urobilo viac ako za posledných dvadsať rokov. Je v záujme Kyjeva, aby v tom pokračoval.

Spomenuli ste samochválu Porošenka. Ukrajina má však veľké problémy – korupciu, problémy získavať pôžičky od zahraničných veriteľov, oligarchovia majú stále veľké slovo v štáte. Dokonca podľa údajov Medzinárodného menového fondu je na tom Ukrajina v Európe už horšie ako donedávna najchudobnejšie Moldavsko, pokiaľ ide o výšku priemernej mzdy a hrubý domáci produkt na obyvateľa.

Súhlasím, že si treba nastaviť aj zrkadlo a povedať si, v čom spočívajú problémy. Žiaľ, na Ukrajine existujú aj prvky, čo ste pomenovali. Je to však aj naša úloha, aby sa znižoval vplyv oligarchov a aby klesala miera korupcie.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Visegrádska štvorka