Trump koná málo
Voliči v USA dnes vyberú novú 435-člennú Snemovňu reprezentantov a 35 miest zo 100 v Senáte. Budú voliť aj guvernérov a hlasovať v rôznych lokálnych voľbách. Sú Spojené štáty lepšie pripravené ako v roku 2016?
"Trump vidí možné zasahovanie do volebného procesu skôr ako domáci stranícky problém, než ako otázku národnej bezpečnosti,“ reagoval pre Pravdu John Sipher, ktorý mal v minulosti na starosti v CIA operácie súvisiace s Ruskom. "Prezident nechce priznať vplyv Moskvy, pretože si myslí, že by to delegitimizovalo jeho víťazstvo v roku 2016. Takže namiesto toho, aby videl, čo sa vtedy stalo, a robil všetko pre to, aby to vyriešil, koná málo,“ tvrdí expert bezpečnostno-analytickej organizácie The Cipher Brief.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že dnešné voľby by mohli sťažiť pozíciu Trumpovi. V tejto chvíli jeho republikáni ovládajú obe komory Kongresu. Demokrati by však mohli získať väčšinu v snemovni. Senát si s najväčšou pravdepodobnosťou udržia republikáni. Demokratická prevaha v snemovni by však mohla viesť k odvolávaniu Trumpa.
Dynamická hrozba
Ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kirstjen Nielsenová v piatok v diskusii Rady pre zahraničné vzťahy vyhlásila, že na americký volebný systém stále niekto útočí. Na druhej strane politička tvrdí, že bezpečnosť hlasovania je dobre zaistená.
"Ako všetci vieme, je to dynamická hrozba, ktorá sa v momente môže zmeniť. Budú to však najbezpečnejšie voľby, aké sme kedy mali,“ citovala televízia ABC z Nielsenovej vystúpenia. Podľa ministerky federálne úrady nezaznamenali koordinovanú snahu zahraničnej vlády na ovplyvnenie americkej volebnej infraštruktúry. "Ak by k tomu došlo, okamžite by sme o tom informovali miestnych predstaviteľov,“ uviedla Nielsenová. "Všetci by mali voliť. Každý by mal cítiť, že môže dôverovať tomu, že štátni a miestni predstavitelia robia všetko pre to, aby zabezpečili hlasovaciu infraštruktúru. Pretože veľmi dôležitá vec je, že ak nevolíme, vyhrá nepriateľ, však?“ povedala ministerka.
Hoci niektoré volebné systémy sme vylepšili a sociálne médiá zistili, ako sa nechali manipulovať v roku 2016, vážne problémy zostávajú.John Sipher, bezpečnostný analytik
"V USA sú záležitosti volieb a hlasovania v rukách jednotlivých štátov. Federálna vláda v tom má obmedzenú úlohu. Hoci niektoré volebné systémy sme vylepšili a sociálne médiá zistili, ako sa nechali manipulovať v roku 2016, vážne problémy zostávajú,“ varuje Sipher.
V polovici októbra Úrad riaditeľa spravodajských služieb, ministerstvo spravodlivosti, rezort vnútornej bezpečnosti a FBI v spoločnom vyhlásení uviedli, že nemajú dôkazy, že by cudzie vlády ovplyvňovali proces volieb a sčítanie hlasov. Viditeľné je však šírenie dezinformácií a propagandy.
"Sme znepokojení pokračujúcimi kampaňami Ruska, Číny a ďalších zahraničných aktérov vrátane Iránu na podkopanie dôvery v demokratické inštitúcie, ovplyvnenie nálad spoločnosti a vládnych politík. Tieto aktivity tiež môžu smerovať k snahe ovplyvniť predstavy a rozhodnutia voličov vo voľbách v roku 2018 a 2020,“ tvrdia americké inštitúcie.
Kto je troll?
"Sú isté predbežné náznaky možných snáh Ruska zasiahnuť do volieb využitím rôznych nástrojov sociálnych médií, ako sme videli aj pri nedávnom obvinení,“ reagoval pre Pravdu Dov Levin, expert na medzinárodné vzťahy na Hongkonskej univerzite, ktorý sa zaoberá zásahmi mocností do volebných procesov.
Odborník pripomenul októbrový prípad Rusky Eleny Chusjajnovej. Americké ministerstvo spravodlivosti ju obvinilo zo snahy ovplyvniť demokratický volebný proces v USA. Žena vraj mala na starosti dohľad nad financovaním Projektu Lachta, v rámci ktorého sa podľa amerických úradov Rusko snaží zasahovať do volieb v zahraničí. Chusjajnová sa v spolupráci s ľuďmi, ktorí vystupovali ako americkí politickí aktivisti, údajne snažila polarizovať spoločnosť v USA témami ako prisťahovalectvo, kontrola zbraní, vlajky konfederácie, rasové vzťahy, LGBT, feminizmus či kontroverzia okolo hráčov Národnej futbalovej ligy a toho, ako na protest proti rasizmu kľačia pri americkej hymne.
"Zatiaľ máme v tomto prípade len obmedzené dôkazy. Za posledné mesiace sa vzťahy USA a Ruska zhoršujú. Sme si menej istí, čo sa týka zásahu Moskvy do volieb, ako to bolo v roku 2016,“ vysvetľuje Levin. "V súvislosti s bojom proti zahraničnému ovplyvňovaniu volieb vláda USA je určite lepšie pripravená na kybernetické zásahy prostredníctvom využitia rôznych možností, ktoré ponúkajú sociálne médiá. Snaží sa odradiť páchateľov a zastaviť útoky. Jedným zo spôsobov, ktorý používa, je posielanie mailových odkazov ruským agentom, pri ktorých úrady veria, že sa zúčastňujú na kybernetickom ovplyvňovaní volieb. Vláda USA ich informuje, že vie, kto sú, a že sleduje ich aktivity. Uvidíme, ako to bude fungovať,“ uviedol Levin.
"Máme signály, že Rusko neinvestuje do ovplyvnenia nadchádzajúcich volieb tak veľa ako v roku 2016. Väčšina aktivít sa sústredí na kontroverzné sociálne otázky. Najmä na rozšírenie diskusie o tom, že USA stoja pred občianskou vojnou,“ tvrdí Emerson Brooking, spoluautor knihy Vojna lajkov: Sociálne médiá ako zbraň. "Rovnako ako mnohí iní výskumníci si myslím, že Moskva sa bude snažiť zasiahnuť do prezidentských volieb v roku 2020. Ešte oveľa viac, ako to bolo v roku 2016. Predpokladáme, že ruskí operatívci sa sústreďujú na zdokonaľovanie svojich metód, aby ich bolo ťažšie odhaliť,“ uviedol pre Pravdu Brooking.
Zaujímavé je, že v podstate rovnaké témy, aké používajú zahraniční trollovia na rozdelenie americkej spoločnosti, sú súčasťou politického arzenálu Trumpa vo volebnej kampani. Prezident stále spomína tému imigrantov. Najmä v súvislosti asi s päťtisíc utečencami zo Strednej Ameriky, ktorí cez Mexiko smerujú k americkým hraniciam. Trump v tejto súvislosti hovorí o invázii a na hranice vyslal tisíce vojakov. Včera približne 1 700 migrantov dorazilo do hlavného mesta Mexiko.