Jeho dlhoročného priateľa, nemeckého ministra zahraničných vecí Walthera Rathenaua, takisto židovského pôvodu, len nedávno predtým – v júni 1922 – zavraždili pravicoví extrémisti a polícia známeho vedca varovala, že jeho život by mohol byť tiež ohrozený. Einstein preto utiekol z Berlína a skrýval sa na severe Nemecka.
Počas tohto obdobia napísal predmetný list adresovaný jeho mladšej sestre Maji a upozornil v ňom na nebezpečenstvo vzrastajúceho nacionalizmu a antisemitizmu už roky pred nástupom nacistického vládnutia. Táto situácia napokon prinútila Einsteina nadobro odísť z Nemecka a usadiť sa v Spojených štátoch.
„Nikto nevie, kde sa nachádzam, považujú ma za nezvestného. Zažívame hospodárske i politické temno, takže som šťastný, že môžem byť mimo toho všetkého,“ napísal Einstein v auguste 1922. Dosiaľ neznámy list z vlastníctva anonymného zberateľa pôjde na budúci týždeň do dražby v Jeruzaleme.
Zriekol sa nemeckého občianstva
Predpokladá sa, že list bez spiatočnej adresy bol napísaný v prístavnom meste Kiel pred tým, ako sa Einstein vydal na dlhú prednáškovú cestu po Ázii. „Neobávaj sa o mňa, ani ja sa neobávam. Ľudia sú veľmi znepokojení. V Taliansku je to najmenej rovnako zlé (ako v Nemecku),“ napísal vedec.
Koncom roku 1922 udelili Einsteinovi Nobelovu cenu za fyziku.
Keď sa nacisti dostali k moci a začali schvaľovať zákony proti Židom, hodlali sa zbaviť aj židovských vedcov. Einsteinovu prelomovú prácu vrátane jeho teórie relativity zavrhovali ako „židovskú fyziku“.
Einstein sa zriekol svojho nemeckého občianstva v roku 1933 po tom, ako sa Adolf Hitler stal kancelárom. Fyzik našiel svoj druhý domov v Spojených štátoch, kde žil až do smrti v roku 1955. Po vojne odmietol ponuku stať sa prvým prezidentom novozaloženého štátu Izrael, ale svoje osobné písomnosti odkázal Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.