Nič na tom nemení vyhlásenie rakúskeho ministra obrany Maria Kunaseka, podľa ktorého prípad vyšiel najavo „pred niekoľkými týždňami“ po informáciách od inej európskej tajnej služby. Nezabudol pritom v duchu novín Times pripomenúť, že „aj po skončení studenej vojny musíme upevniť našu bezpečnostnú sieť vnútri Rakúska“. Tamojšia opozícia už nepriamo reagovala konštatovaním, že „bezpečnostným rizikom“ pre Rakúsko je samotná vládna FPÖ kontrolujúca ministerstvo vnútra a obrany a jej dobré kontakty s Ruskom.
Lavrov: Namiesto diplomacie megafónová diplomacia
„Prípad môže spôsobiť ťažký úder vzťahom Ruska s Rakúskom ako kľúčovým partnerom v EÚ,“ reagovala v piatok aj Karin Kneisslová, šéfka rakúskej diplomacie, ktorá ešte v lete na svojej svadbe tancovala s prezidentom Putinom. Teraz však oznámila, že odkladá návštevu Ruska plánovanú na začiatok decembra. Teda neruší, ako vzápätí „operatívne“ informovali niektoré zaručene nezaručené spravodajské zdroje.
„Verím, že ide o odklad a nie zrušenie návštevy,“ reagoval Sergej Lavrov, šéf ruskej diplomacie. Zároveň citovaný agentúrou RIA Novosti konštatoval: "Naši západní partneri si v poslednom čase osvojili pravidlo nepoužívať tradičnú diplomaciu, ale namiesto toho takzvanú megafónovú diplomaciu, keď nás verejne obvinia a potom žiadajú o verejné vysvetlenie vecí, o ktorých nič nevieme“. Uviedol, že Moskva upozorní rakúskeho veľvyslanca na metódy, ktoré musia byť využité v prípade otázok na Rusko. Odklad návštevy ministerky Kneisslovej v Rusku napokon potvrdil Leonid Sluckij, šéf zahraničného výboru v Dume, v ruskom parlamente.
„Ak sa podozrenie potvrdí, takéto prípady, či už sa stali v Holandsku, alebo v Rakúsku, nezlepšujú vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou,“ upozornil v piatok Sebastian Kurz, rakúsky kancelár. Ako dodal, ruské špionážne aktivity v Európe sú „neprijateľné a odsúdeniahodné“. Priamo prezidenta Vladimira Putina požiadal o „jasné informácie“.
Rusom nevyzradil utajované informácie
„Podozrivého naverbovali v Iráne,“ tvrdí denník Kronen Zeitung a podľa predstaviteľa rezortu obrany Michaela Bowera mal "fungovať“ od 90. rokov. Každé dva týždne mal dodávať informácie o rakúskom letectve, delostreleckých systémoch alebo situačné hodnotenia nejakému Jurijovi, ruskej spojke z vojenskej rozviedky. Moskva mala podľa rovnakého zdroja záujem napríklad o údaje týkajúce sa stíhačky Eurofighter.
Podľa viacerých reakcií informátori sa však zamotávajú vo viacerých detailoch. Napríklad rakúske noviny Die Presse tvrdia, že podozrivý dôstojník získal od Rusov technické vybavenie v podobe špeciálne upraveného rozhlasového prijímača. S jeho pomocou mal odovzdávať zakódovanú informáciu. O spravodajcovi „Jurijovi“ ani slovo. Podozrivý Rakúšan si aktivitami mal prilepšiť sumou 300-tisíc eur. Dôstojník si neskôr ako dôchodca, stal sa ním pred piatimi rokmi, zarábal informáciami o situácii v súvislosti s migráciou v Rakúsku alebo pre svojich chlebodarcov vytváral osobnostné profily viacerých vysokopostavených dôstojníkov rakúskej armády. Napriek veľkému ohlasu musela Viedeň citovaná aj Die Presse napokon priznať, že podozrivý muž, ktorý sa k všetkému vraj priznal, nevyzradil Rusom žiadne prísne utajované informácie, ale iba správy dostupné na armádnom intranete a z jeho okolia.
Fíni obišli rakúskych kolegov
Ako pripomína ruský Kommersant, zaujímavé je, že škandál prepukol doslova iba niekoľko hodín po tom, čo sa objavila informácia, podľa ktorej „tesné kontakty Viedne s Moskvou vplývajú na reputáciu rakúskej spravodajskej služby“. Server pritom cituje noviny Falter. Podľa nich ešte v júli zisťovala fínska polícia SUPO informácie od svojich európskych kolegov o ruských diplomatoch, ktorí pricestoval do krajiny. V zozname oslovených však zámerne vynechali rakúskych kolegov. Vraj dôvodom boli práve blízke vzťahy Moskvy s rakúskou FPÖ.
Rozviedka fungoval a bude fungovať
„V špiónskom škandále medzi Viedňou a Moskvou majú prsty tretie strany,“ upozornil Alexandr Michajlov, penzionovaný generálmajor FSB, s tým, že rozviedka a kontrarozviedka fungovali a budú fungovať aj naďalej. A to vraj aktívnejšie, tým viac, čím bude zložitejšia situácia vo svete. „Rozdiel v porovnaní s minulosťou je tentoraz v porušení princípu, podľa ktorého konflikty medzi spravodajskými službami rôznych krajín sa nikdy nepremietali do politickej roviny,“ dodal bývalý spravodajca citovaný agentúrou RIA Novosti.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.