Thaçi sa podľa prištinských médií po stretnutí posťažoval na „agresivitu“ Vučića. „Stretnutie bolo sprevádzané agresívnym správaním srbskej delegácie,“ povedal kosovský prezident a dodal, že dialóg nie je možné viesť ultimátami ani agresívnym hlasom. Jedným dychom ale dodal, že kosovská delegácia mala „spravodlivý a vyvážený prístup k reálnej možnosti zmeniť rezolúciu 1244“ BR OSN.
Tento dokument z roku 1999 je pre Belehrad veľmi citlivou záležitosťou. Po ukončení konfliktu náletov NATO v Srbsku rezolúcia zriadila v Kosove medzinárodnú správu, ale zároveň potvrdila, že táto oblasť zostáva súčasťou srbsko-čiernohorskej Juhoslávie, teda fakticky Srbska. V roku 2008 kosovskí Albánci vyhlásili jednostranne nezávislosť Kosova, čo Belehrad neuznáva a tento krok označuje za zjavné porušenie rezolúcie.
Vučić po stretnutí s Thaçim a Mogheriniovou novinárom povedal, že v Bruseli sa nikto zo srbskej delegácie znovu neobjaví, kým Priština nestiahne svoje „nezákonné rozhodnutia“. Mal na mysli predovšetkým desaťpercentné zvýšenie cla na dovoz srbského tovaru, oznámené pred troma dňami.
Poukázal ale aj na zámer Prištiny vytvoriť pravidelnú kosovskú armádu, čo je podľa neho v rozpore s predchádzajúcou bruselskou dohodou aj s dohodou Srbska s NATO. Tretí problém sa týka sporu okolo energetické siete na severe Kosova, obývanom silnou srbskou menšinou.
Vučić takisto znovu vyčítal kosovským Albáncom neplnenie záležitostí, ktoré už boli v Bruseli dohodnuté. To sa týka hlavne toho, že doteraz nebolo vytvorené spoločenstvo srbských obcí, teda oblastí v Kosove s väčšinovým srbským obyvateľstvom.
Kabinet Mogheriniovej v správe k schôdzke diplomatickým slovníkom uviedol, že EÚ očakáva, že obe strany splnia svoje záväzky k dialógu. Šéfka úniovej diplomacie pritom poukázala na „potrebu, aby Kosovo a Srbsko zabezpečili podmienky pre dialóg a zdržali sa slov, akcií a opatrení odporujúcich ducha normalizácie“.