Krištáľová noc stiahla Nemcov na dno nenávisti

Keď mal Walter Frankenstein 14 rokov, zažil šialenú noc. Zo strechy židovského sirotinca, kde žil, videl ohnivú žiaru nad mestom. Ešte netušil, že v Berlíne podpálili synagógy. Pochopil to o chvíľu, keď sa do sirotinca vrútili členovia polovojenských oddielov SA.

, 10.11.2018 08:00
krištáľová noc, synagóga Foto:
Pietna akcia v berlínskej synagóge. Účastníci si pripomenuli tragické 80. výročie Krištáľovej noci.

„Všetky deti vyzvali opustiť budovu, pretože ju idú zapáliť,“ spomína 94-ročný Frankenstein v rozhovore pre agentúru AP. Siroty presvedčili mužov v uniformách, aby to nespravili, lebo plamene sa rozšíria na nemecké domy. Gauneri sa zamerali na vedľajšiu synagógu.

Pustili v nej plyn a pobrali sa ďalej ničiť židovské majetky. „Zjavne dúfali, že synagóga vyletí do vzduchu. Keď sme zacítili zápach dymu, rýchlo sme pootvárali okná,“ povedal Frankenstein, ktorý neskôr prežil holokaust v rôznych úkrytoch.

Sirotinec zostal stáť, na rozdiel od mnohých iných židovských budov v nacistickom Nemecku, keď sa z 9. na 10. novembra 1938 prevalila celou krajinou vlna antisemitských pogromov.

Merkelová ťažko hľadala slová

Ráno bolo vidieť vypálené synagógy, zničené židovské nemocnice a školy, roztlčené a vyrabované obchody patriace Židom. Na uliciach sa trblietali črepiny nenávisti – kúsky skla z rozbitých výkladov židovských predajní. Odporná kapitola nacistických dejín preto vstúpila do histórie pod názvom Krištáľová noc.

Už dlhé desaťročia slobodné a demokratické Nemecko (jeho východná časť, samozrejme, až po znovuzjednotení v roku 1991) si v piatok pripomenulo tragické 80. výročie Krištáľovej noci. Pietne podujatia sa uskutočnili aj v Rakúsku, ktoré po anšluse v marci 1938 bolo vtedy už súčasťou hitlerovskej ríše zla. „Tento príklad z dejín nám ukazuje, až kam môže viesť politika nenávisti a hľadania obetných baránkov,“ citovala stanica BBC rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová navštívila synagógu v Berlíne. Zdôraznila, že jej chýbajú slová, ktorými by opísala to, čo sa stalo v novembri 1938. Prízvukovala, že nenávisť voči Židom sa nesmie vracať, ale obavy z antisemitizmu sa nestratili. „Žiaľ, takmer sme si zvykli na skutočnosť, že každú synagógu, židovskú školu, jasle, reštauráciu a cintorín musí strážiť polícia alebo má špeciálnu ochranu,“ upozornila Merkelová.

Pád do barbarstva

K tragickému výročiu sa vyjadril v Nemecku aj prezident Frank-Walter Steinmeier. „Tieto pogromy, vtedy pre všetkých viditeľné, boli predzvesťou prenasledovania a likvidácie európskych Židov. Predstavujú s ničím neporovnateľný zlom, pád Nemecka do barbarstva,“ zdôraznil podľa stanice Deutsche Welle.

Prezident zároveň poukázal na to, že Nemecko je domovom pre niekoľko desiatok tisíc Židov. Pomáhajú budovať demokratický štát, ktorému sa ekonomicky veľmi dobre darí. „V Nemecku rozkvitá židovský život znovu. Je to dar po úpadku civilizácie, ktorý priniesol holokaust. Súčasne však vidíme znepokojujúci antisemitizmus, ktorý ohrozuje židovský život v našej krajine,“ dodal Steinmeier.

Antisemitizmus vo Francúzsku

V súvislosti s Krištáľovou nocou v nadväznosti na aktuálny boj proti antisemitizmu sa ozval aj francúzsky premiér Édouard Philippe. V jeho krajine došlo v posledných rokoch k viacerým vražedným útokom radikálnych moslimov na Židov. Philippe sa na sociálnej sieti podelil o najnovšie štatistiky. Vyzerajú veľmi znepokojujúco. Naopak, dobrým faktom je to, že Francúzsko (rovnako Nemecko) je odhodlané tvrdo postupovať proti antisemitizmu.

Premiér na facebooku uviedol, že stúpa počet nebezpečných prípadov: „Práve som sa dozvedel, že antisemitské incidenty sa zvýšili o 69 percent za prvých deväť mesiacov tohto roku.“ Zvlášť je to alarmujúce pri pohľade na údaje, z ktorých vyplýva, že v predchádzajúcich dvoch rokoch nastal pokles.

Na Slovensku ani v Česku sa nekonali spomienky

Krištáľová noc zasiahla aj Sudety, čiže územie, ktorého sa Adolf Hitler zmocnil po Mníchovskej dohode zo septembra 1938. Obeťami pogromu sa tak o necelé dva mesiace stali na tomto teritóriu aj Židia, ktorí donedávna žili v Československej republike.

Ohavné zločiny podobne ako v Berlíne sa páchali na mnohých miestach, ktoré Československo pod nátlakom odstúpilo Hitlerovi. Napríklad v Karlových Varoch úplne zničili nádhernú synagógu, podpálili aj židovskú nemocnicu.

Politickí lídri na oboch stranách rieky Moravy, ktorí sa pred necelými dvoma týždňami hrdo hlásili k 100. výročiu vzniku československej štátnosti, obišli Krištáľovú noc mlčaním. Napriek tomu, že aj jej výročie patrí do spoločných dejín Čechov a Slovákov.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Krištáľová noc
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy