Dá sa označiť Krištáľová noc za predvojnový začiatok holokaustu?
Jednoznačne áno, pretože na tragédiu spred 80 rokov sa nemôžeme pozerať len ako na udalosť v nacistickom Nemecku. Už od septembra 1935 síce existovali rasistické norimberské zákony, bola to však nenávisť na papieroch, o ktorej si mnohí Židia mysleli, že neprerastie do obludnej podoby. Lenže nastala Krištáľová noc, ktorá sa potom prelína celým obdobím holokaustu v Európe. Ničenie majetku Židov, ale najmä jeho zhabanie – to je súčasť holokaustu. Táto noc hrôzy bola predzvesťou najhoršieho. Mala smutnú hlbokú podstatu.
Je veľmi zlé, alarmujúce, keď sa stávame svedkami, že sa Židia v ktorejkoľvek európskej krajine prestávajú cítiť bezpečne.Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry
V akom zmysle?
V antisemitizme, ktorý viedol k arizácii, aby Židia stratili svoje domovy a nakoniec, aby ich deportovali na smrť do nacistických koncentrákov, ako bol napríklad Auschwitz. Cesta od Krištáľovej noci do pekla – k peciam, v ktorých spaľovali zabitých Židov, je jednoznačná. Zdôrazňujem, že sa to týka nielen vtedajšieho Nemecka, ale všetkých európskych krajín, ktoré prijímali protižidovské zákony, aby mohli odvliecť Židov zo svojich území do koncentračných táborov.
Keď bola noc hrôzy, Sudety mal už zabraté Adolf Hitler, takže tragédia sa dotkla aj československých Židov.
Áno. Napríklad v Karlových Varoch vypálili krásnu synagógu. Zostali z nej ruiny, ktoré použili ako stavebný materiál. Je veľká škoda, že sa nepripomína aj u nás táto hrozná kapitola československých dejín. Vyzerá to ako zabúdanie, ako by sa to nestalo. Treba však pamätať na holokaust nielen v čase rôznych výročí s ním spájaných.
Ako to myslíte?
<Ak>Pretože ak hovoríme o antisemitizme v súčasnosti, stereotypy sú prevzaté z toho, čo sa už udialo pred mnohými desaťročiami, vrátane histórie Slovenska. Ak o týchto veciach nebudeme hovoriť, neznamená to, že sa už nemôžu zopakovať, aj keď v inej podobe. Zároveň nepripomínanie môže v Židoch, či už na Slovensku, alebo v Česku, vyvolávať určitý strach.
Ani moderná Európa, dokonca také vyspelé štáty EÚ, ako sú Nemecko či Francúzsko, sa nezbavili antisemitizmu, pričom mnohí Židia stadiaľ odchádzajú natrvalo žiť do Izraela určite nielen z náboženských dôvodov.
Je veľmi zlé, alarmujúce, keď sa stávame svedkami, že sa Židia v ktorejkoľvek európskej krajine prestávajú cítiť bezpečne. Na druhej strane Izrael, ktorý tento rok oslavuje 70. výročie existencie, je zárukou pre všetkých Židov, že im vytvorí podmienky, aké dokáže len ich prastarý domov.