„Som ministrom vnútra a tento úrad budem vykonávať aj naďalej,“ povedal šesťdesiatdeväťročný politik, podľa ktorého rozhodnutie skončiť na čele bavorskej CSU nijako nesúvisí s jeho ministerským postom.
Komentátori už ale špekulujú o tom, či sa vo funkcii Seehofer skutočne udrží. Nie je totiž vylúčené, že CSU na jeho post bude chcieť časom nominovať niekoho iného, zvlášť keď sa jej vedenia v budúcom roku pravdepodobne ujme bavorský premiér Markus Söder, ktorý bol veľkým vnútrostraníckym rivalom Seehofera.
Riešenie, ktoré by Seehofer uprednostnil, je prakticky identické ako cesta, ktorú si zvolila Angela Merkelová. Tá síce končí ako šéfka sesterské Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ale kancelárkou chce zostať po celej funkčné obdobie.
Dôvody rozhodnutia oboch politikov sú tiež veľmi podobné. Konzervatívna únia CDU/CSU vedená Merkelovou ako kandidátkou na kancelárku minulý rok prepadla v spolkových voľbách, keď so ziskom 32,9 percenta hlasov dosiahla najhorší výsledok od roku 1949. Seehofer sa kvôli zlému výsledku CSU musel tento rok na jar vzdať funkcie bavorského premiéra.
Dlhodobému kritikovi migračnej politiky nemeckej kancelárky ešte viac priťažil výsledok CSU v októbrových krajinských voľbách v Bavorsku, teda jedinej zo 16 spolkových krajín, kde táto strana pôsobí. Dlhodobo najsilnejšia bavorská strana dostala 37,2 percenta hlasov, čo je najmenej za takmer 70 rokov. Zo stavu CSU pritom práve Seehofera, ktorý stranu vedie od roku 2008, vinia dve tretiny Bavorov. Preto sa o odchode muža, ktorý tento rok výrazne prispel aj k dvojici kríz vo veľkej koalícii CDU/CSU a SPD, v posledných týždňoch hovorilo čoraz častejšie.